zrnká piesku
raz hore a raz dole
letia ponad čierne dni,
silou vlastnej vôle.
Korálik,
zabudnutý...
v jantárovej bubline môjho ja,
tajomný šepot..
púšte.
Plávam...
niet úniku
otvorili môj svet..
mäkké útroby dokonalého tvaru,
na dne mora.
Vo vytríne
sklenený svet
iný,
než som žila..
zo zrniečka piesku,
stala sa víla.
Perleťové tvary
bezchybná
zrodená tancom vĺn...
kolíše sa,
otáča,
nevie odkiaľ kam.
Víla s jedným krídlom
chytená v pasci...
V pasci každodenného života
horí a dohára
plameň duše,
čo horí v každom z nás.
Báseň
Komentuj
8 komentov k blogu
6
uzasny styl pisania...s tym suhlasim...tak chaoticky usporiadane... dostava ma kazda jedna tvoja basnicka ktoru citam
8
Jasne ze tou perlou je ona
sak kto iny by dokazal takto pekne pisat
hh
no...je to krasne a paci sa mi akym sposobom si to napisala
je to neobvikle a moderne
a text?
waaaw tak na tom si si dala zalezat
krasna basen
sak kto iny by dokazal takto pekne pisat
hh
no...je to krasne a paci sa mi akym sposobom si to napisala
je to neobvikle a moderne
a text?
waaaw tak na tom si si dala zalezat
krasna basen
Napíš svoj komentár
ako keby som bola tam niekde, kde nič nie je, keď som to čítala