hladia oceľovú tvár.
Viem, že som na dne,
sama a bez práv.
Zasnežené cesty,
stopy mojej duše,
hracia bábka na kľúčik,
jednoduché klišé.
Dve hlboké studne
a v nich odraz môj,
v spleti pavučín
kričíš STOJ!
Každodenný blikot slov,
kde mám hľadať dôvod?
V slepej uličke stojím
ja...
...robot
Báseň
Komentuj
9 komentov k blogu
1
gaaragirl
25. 7.júla 2008 13:58
no náhodou to je dobré, naozaj
4
Naozaj ma táto báseň potešila
Dúfam že to nebol tvoj prvý a posledný výtvor a budeš naďalej skrášľovať birdz svojimi výtvormi.
Dúfam že to nebol tvoj prvý a posledný výtvor a budeš naďalej skrášľovať birdz svojimi výtvormi.
5
sama v spleti pavučín
Každodenný robot
bez práv.
na dne duše na kľúčik,
píš takto dalej,veľmi rád sa hrajem so slovami,dávaš mi príležitosť sa tešiť z každého riadku.len tak dalej
Každodenný robot
bez práv.
na dne duše na kľúčik,
píš takto dalej,veľmi rád sa hrajem so slovami,dávaš mi príležitosť sa tešiť z každého riadku.len tak dalej
Napíš svoj komentár