Nikdy som nebol salónový švihák, ale teraz by odo mňa utiekla s krikom aj moja matka. Roky bojov v arénach , putovania divočinou a života na ostrí noža na mne zanechal jazvy nie len viditeľné. Pohľadom som prešiel po svojej výbave , meč v okovanej pošve ošúchanej častým používaním, prsný bandalír s vrhacími nožmi a ponitovaná kožená kazajka. Všetko precízne naostrené , pripravené k okamžitému použitiu. O kušu som prišiel minulý týždeň v potýčke s banditmi. Prežil som, oni nie. Natiahol som sa bližšie k ohňu a snažil som sa načerpať síl na zajtrajší lov. Takmer okamžite som zaspal.
Vyskočil som na nohy , niečo nebolo v poriadku. Vo vzduchu som šiestym zmyslom predátora cítil hrozbu. V tom do kruhu osvetlenom pohasinajúcou pahrebou vpadla postava. Muž. Pohľadom zbesilo preskakoval po priestranstve a hľadal pomoc. Vtom mu zrak padol na mňa. Podišiel ku mne pár krokov , prosebne natiahol ruku a z posledných síl mu z úst vyšlo: "Už idú!"
Zo severovýchodu sa z lesa ozvalo démonické zavytie. Do jednej ruky som vzal vrhací nôž, do druhej meč. Podišiel som preč od ohňa, tak aby na mňa nedopadali odlesky pahreby. Chlapík ostal pri ohni a panicky sa triasol na celom tele. Ten mi nepomôže nech sa na nás valí hocičo. Ozvalo sa druhé zavytie , tentokrát od juhu. Vyčkával som , cítil som ,že v tejto situácii si musím zachovať chladnú hlavu a triezvy úsudok. Zavytie z juhu znelo bližšie, vyrazil som kradmým pohybom do temného lesa, moje kroky takme nepočuteľné tlmil machový koberec. Tento les okrem mňa ľudská noha ešte nenavštívila. Začul som dupot , prezrádzajúci , že protivník sa blíži , zvuk však znel podivne nepravidelne. Cez blízku mýtinu prebehla postava používajúc striedavo všetky štyri končatiny , na hlave masku vlka. Nič nehovoriac zrazu zabočila ku mne a vyrazila diabolské zavrčanie.
Nakročil som ľavou nohou plynulo do piruety a v koncovej rotácii vrhol nôž , postava približne päť metrov predo mnou tlmene zaskučala a zavrávorala , hnala sa však ďalej. Prehmatol som meč do pravej ruky a zaštítil som sa ostrím . Netvor nespomalil a rútil sa na mňa ďalej. Naznačil som úskok , rozohnal som sa a ťal som do miest , kde som tušil plece . Nebol som všal dosť rýchly. Pocítil som úder na spodnú časť hrude a zvalil som sa aj s beštiou na zem. Priľahla ma a vycerila na mňa tesáky tým , čo som pôvodne považoval za masku. Zavalil ma zápach pokazeného mäsa, monštruózna papuľa plná tesákov so zvyškami potravy nachádzajúca sa len pár centimetrov od mojej tváre. Ten asi nebude vegetarián prosiaci si špáradlo. Jednou rukou som odtláčal netvora a druhou šmátral po zemi okolo seba v márnej snahe nájsť nejakú zbraň. Už už som cítil dotyk zubov na svojom obnaženom hrdle , keď som narazil končekmi prstov do niečoho tupého a studeného , bez premýšľania som to zovrel a vrazil beštii do oka , naštastie kovaním napred . Odvalil som zo seba telo trasúce sa poslednými záškubmi a vstal. Meč ako naschvál ležal pár centimetrov od mojej hlavy. Zdvihol som ho , utrel do netvorovej kazajky a rozbehol sa späť do tábora. Ako som sa blížil moje pohyby sa stávali plynulejšie a vláčnejšie, plížil som sa lesom ako temný duch rozhodnutý nenechať sa nachytať znova. Však to , čo som uvidel na čistine mi vyrazilo dych. Druhý netvor držal môjho záhadného návštevníka za hrdlo a niečo mu rýchlo hovoril. Nečakal som na lepšiu príležitosť, presunul sa za jeho chrbát a čistým sekom mu oddelil hlavu od tela. Zrútil sa ako podťatý smrek. Chlapík sa zvalil na zem a užasnuto na mňa púlil oči. Prisadol som k nemu rozhodnutý dozvedieť sa všetko čo o týchto podivných stvoreniach vie . Na moju otázku "Kto to bol ?!" sa rozhodol neodpovedať. Len zarputilo krútil hlavou. Snažil som sa ho presvedčiť "Budeš potrebovať pomoc , sám to nezvládneš a ja ti nepomôžem, kým mi nepovieš o čo tu ide." Otvoril ústa k odpovedi ale náhle mu zmäkli rysy. Na okamih upadol do bezvedomia. Potom sa však náhle spamätal. "Počkajte!" povedal rezignovane.
A všetko sa zopakovalo. Nahol som sa k nemu bližšie, v tom sa vymrštil a rukami premenenými na tesáky ma prirazil k stromu. "Nikdy sa to nedozvieš žrádielko!" zavrčal na mňa . Zabudol však , že som pri jeho vypočúvaní držal v ruke meč. Skĺzol pohľadom z mojej tváre a spočinul ním na meči v jeho bruchu. Zvalil sa k ohňu a pokúšal sa vstať , no nohy mu vypovedali službu. Umrel so smiechom na perách "Nie sme len traja, rána sa nedočkáš!". Zbalil som si veci a opustil to prekliate miesto aj za cenu poranenia sa v tmavom lese. Skôr než prvé slnečné lúče prežiarili obzor začul som z lesa ťahavé kvílenie svorky , ktorá objavila mŕtvych príslušníkov. No už je neskoro na prenasledovanie. Môj je deň , ich je noc. Slnko mi vlialo do žíl nové sily , zrýchlil som beh a nemyslel na nič iné ako na únik. V diaľke sa začali črtať obrysy hostinca. V hostinci som sa zdržal ešte týždeň. Odpočinul som si , dovolil kostiam nech sa trochu viac zaobalia mäsom a koža stratí papierový nádych. Potom jedného skorého rána som opäť vyrazil k lesu. Moja cesta viedla nanešťastie priamo cezeň .
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár