Jak som tam prišiel , neviem bohužiaľ.
Zreničky moje rozospaté boli ,
takže som pravú cestu zanechal.
Ó večné svetlo , čo si v sebe jedno,
samo sa vieš a sebou vedené,
vediac sa , s láskou usmievaš sa vedno
Tu už môj duch ,čo také dlhé časy
nezmietal sa sťa v prudkom vlnobití
pod príbojom jej zdrvujúcej krásy
hoci jej zrak je pod závojom skrytý.
no čaromocou, čo z nej do mňa vniká
zas veľkú lásku dávnej lásky cíti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
20. 7.júla 2013 14:58
kde sa píše o láske všetko je krásne ..........filip
Napíš svoj komentár