Asi o týždeň potom, ako Lucy navštívila svojho lekára, prišlo jej veľmi zle, zbledla ako stena. Túto jej rýchlu zmenu sfarbenia pleti si hneď všimol Mark a začal Lucy upodozrievať, či nie je tehotná. Lucy mu na to pohotovo odpovedala:,, Nie, prečo, veď by som ti to povedala!“ Lucy si chcela dať to dieťa, ktoré pod srdcom nosila, vziať a termín sa jej už svetelnou rýchlosťou blížil. Zákrok mala podstúpiť na druhý deň. Nechcela mať už viacej detí, a preto to nepovedala Markovi. Ak by mu to povedala, on by jej určite zakázal ísť na interupciu. Pre tento dôvod si to chcela nechať pre seba.
Na druhý deň zavládol v rodine Alanovcov veľký strach o Ann. Ráno, keď sa Laura prebudila, čudovala sa, že jej mama ešte nevstala, lebo vždy bola hore ako prvá. No v ten deň to tak nebolo. Laura sa preto rozhodla, že sa na ňu pôjde pozrieť. Keď vošla do izby, veľmi sa zľakla. Jej matka ležala na posteli bez akýchkoľvek známok života. Laura rýchlo bežala k telefónu a zavolala záchranku. Hneď, ako dorazili, zobrali ju na nosítkach do sanitky. Laura nasadla spolu s nimi a už sa rútili do nemocnice. Cestou sa pokúšali ju oživiť, ale bez výsledkov. Laura už strácala nádej, že sa jej matka preberie. Keď boli asi v polovičke cesty, konečne bolo oživovanie úspešné. Laurino srdce zaplavila neopísateľná radosť. Dorazili do nemocnice a ihneď jej stav stabilizovali. Annina dcéra chcela ísť za doktorkou Montliovou, ale povedali jej, že má dovolenku. Doktori ju poslali domov , že jej matka si potrebuje oddýchnuť, aby prišla za ňou na druhý deň.
V tento deň prežívala strach nielen Laura, ale aj Lucy. Mala podstúpiť interupciu. Ale skôr, ako podstúpi zákrok, musela ísť na kontrolu. Doktor jej povedal, že sa môže presunúť na operačnú sálu. Keď tam prišla, zistila, že na sále majú pacientku, tak si sadla na stoličku v čakárni. Začala sa okolo seba obzerať a po chvíli sa jej pohľad zastavil na obrázkoch oproti nej. Bolo tam odfotené dieťa v brušku, asi v takom štádiu, ako bolo jej dieťa. Hneď vedľa bol obraz krásneho dieťatka v perinkách. Malo ružovú čiapočku a na perinke červenou farbou vyšité srdce. Lucy až vyhŕkli slzy z očí, keď to videla. Jej myšlienky však prerušil lekár, ktorý vyšiel z operačnej sály. ,,Tak, pani Delilová, môžete sa pripraviť na zákrok,“ povedal a otvoril jej dvere do sály. ,,Nie!“ vykríkla Lucy. ,,Nemôžem si ho dať vziať. Moje svedomie by mi to nedovolilo. Je to predsa moje dieťa. Prepáčte, ale zmenila som názor,“ dodala a rozbehla sa k dverám so slzami v očiach. ,,No, keby mali všetky ženy také svedomie, ako máte vy!“ zašeptal doktor a zmizol vo dverách sály. Lucy dorazila domov, a keď uvidela svojho manžela, hodila sa mu okolo krku. Oznámila mu, že budú mať spolu ďalšie dieťatko. ,,Ach, Lucy, to je môj sen, mať tri deti. Konečne sa stal skutočným,“ povedal s radosťou Mark a tuho zovrel Lucy v náručí. Ona sa rozhodla, že o svojej veľkej chybe, ktorej sa chcela dopustiť nepovie nikomu a bude to jej tajomstvo na celý život.
Na druhý deň, hneď, ako sa Laura prebudila, odišla do nemocnice za mamou. Vošla do izby, kde uvidela svoju milovanú matku. Vyzerala, ako keby to nebola ani ona. Z jej tela vychádzali rôzne hadičky a pohľad upierala na Lauru. Po porážke si už nič nepamätala. Laura sa jej začala milo prihovárať, ale Ann ju nepoznala. ,,Škoda, že si na nič nepamätáš, ale som rada, že si medzi nami,“ povedala. Ako stála nad matkou, ktorá čakala na rázcestí života a smrti, pristúpil k nej lekár, ktorý mal službu, a v ,, snahe“ pomôcť, ponúkol Laure, možnosť ako matku netrápiť a uľahčiť jej odchod z tohto sveta. Eutanáziou. ,,To v žiadnom prípade!“ povedala Laura a sadla si na posteľ, chytila matkinu ruku, objala ju a s láskou jej dala pusu na rozlúčku, pretože sa ponáhľala do práce.
Presne o osem mesiacov sa po celej dedinke rozliehal detský plač. Novým členom rodiny sa stal zdravý chlapček, ktorému Lucy s Markom dali meno James. Pri pomyslení, čo chcela urobiť pred ôsmimi mesiacmi, ju až striaslo. Celá rodinka Delilovcov bola šťastná. Mark s Lucy mali tretie vysnívané dieťatko a Rebeca spolu s Bellou zas obľúbeného bračeka. Lucy ho neobrala o právo žiť a robiť radosť iným.
Tento dátum si však navždy zapamätala aj Laura, ale nie preto, že bol radostný, ale preto, že bol smutný. Laurina milovaná matka Ann zomrela. Laura pri nej sedela až do jej posledného výdychu. Keď umrela, videla na matkinej tvári spokojný a kľudný výraz. Dúfala, že odišla so spokojnosťou a kľudom nielen na tvári, ale aj v srdci.
I napriek tomu, že Ann ochorela, dôstojne znášala svoje utrpenie i postupné chátranie. A takto dôstojne a pokojne aj odišla. Vďaka Laure, ktorá jej toto právo neodobrala i napriek lekárovej snahe ,,pomôcť.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
cool1223boy
6. 5.mája 2012 11:40
úžasný príbeh!,bol by to dobrý námet na film. =D
Napíš svoj komentár