Slovenský internet v nasledujúcom odbobí bude čeliť veľkým zmenám. Od 18. Apríla 2011 sa totiž mnohé slovenské webové stránky pripájaju k jednotému systému Piano. O čo vlastne ide? Užívatelia, ktorí budú chcieť vidieť a čítať „prémiový obsah“ si budú musieť jednoducho v rámci tohto systému za to zaplatiť a to poplatkom približne do výšky troch eur za mesiac. Svoju participáciu na tomto projekte podľa predbežných informácií prisľúbili nielen relatívne seriózne spravodajské portály ako SME.sk, či Mediálne.sk, ale aj populárny server TREND či JOJ.sk. So zavedením samotného systému sa však vynára viacero nezodpovedaných otázok.

Už len nápad spoplatnenia nie je jedinečný ako by si mnohí mysleli. V zahraničí, napr. v USA sa relatívne „uchytil“. Ak sa však pozrieme na konkrétny príklad práve z tejto krajiny, veľmi ľahko zistíme, že až také super, ako sa nás autori PIANA snažia presvedčiť, to nebude. Na ilustráciu si zoberieme populárne stránky amerického denníka The New York Times, ktorý mal v čase pred zavedením podobného systému priemernú dennú návštevnosť vyše 41 miliónov užívateľov, no po jeho spustení sa toto číslo rapídne zmenšilo približne na 4 milióny (už platiacich) návštevníkov. Zdravá logika hovorí jasne, že sa jedná o prepad, po ktorom by malo vedenie New York Times zvážiť zrušenie systému, avšak opak je pravdou. Zdravo premýšľajúci jedinec si totiž ľahko spočíta, že pri mesačnom poplatku 1 USD na návštevníka je to pre redakciu spomínaného denníka mesačne „tržba“ vo výške až 4.000.000$, čo je oproti minimálnym ziskom z reklamy naozaj pekná suma peňazí. Nehovoriac o tom, že tie poplatky sú vyššie ako spomínaný jeden dolár. Vráťme sa však späť na Slovensko.

Systém PIANO a stránky s ním spolupracujúce počíta so spoplatnením výlučne PRÉMIOVÉHO obsahu, pričom však samotný pojem „prémiový obsah“ nie je zadefinovaný. Čo všetko teda bude spoplatnené? Portál SME.sk a jeho jednotlivé sekcie sa predbežne vyslovili, že spoplatnené budú zložky ako TV SME, či diskusie. Údajne, aby sa tým zvýšila ich kvalita a ľudia prispievali len plnohodnotnými príspevkami. Nápad pekný - realizácia otrasná. Ak sa zamyslíme nad faktom, že pokiaľ čitateľ chce vyjadriť slobodne svoj vlastný názor, tak si za to bude musieť zaplatiť, dôjdeme k názoru, že takúto verejnú prezentáciu si budú môcť dovoliť len tí solventnejší . Keď budeme k sebe úprimní môžeme povedať krutú pravdu, že pre slovenského spotrebiteľa nie je suma približujúca sa trom eurám nízka, práve naopak. Mnohí z nás si niekoľkokrát rozmyslia, či si budú môcť dovoliť za takýto „luxus“ zaplatiť.


Na druhej strane stojí otázka, že pokiaľ sa teda rozhodnem, že si tento „prémiový obsah“ zaplatím a budem navštevovať jednotlivé weby, kto mi zaručí či úroveň tohto prémiového obsahu bude pre mňa ako pre už platiaceho zákazníka aspoň priemerná? Smutnou pravdou je, že v prostredí slovenského internetu (veľmi často aj na spravodajských, či publicistických portáloch) sa stretávame so základnými gramatickými chybami, ale mnohokrát aj s faktom, že portál nezdrojuje odkiaľ informácia alebo časť informácie pochádza (plagiátorstvo), či preberá strojový preklad zo zahraničných tlačových agentúr a ten následne v nezmenenej forme ponúka ako svoj vlastný. Rovnako je bežnou praxou, že titulok zverejnenej správy a samotná správa by sa dala interpretovať ako šírenie poplašnej správy. Istý nemenovaný slovenský spravodajský portál zverejnil na hlavnej stránke svojho webu titulok, ktorý znel: V roku 2012 nás čaká koniec sveta! Autor článku sa v texte samotnom snažil svoje tvrdenia podložiť rôznymi tvrdeniami ako Mayský kalendár a pod., ale názor odborníkov na túto problematiku, resp. nejakého astrofyzika, či geológa nezverejnil. A tu nastáva otázka, že či skutočne je potrebné platiť za takýto prémiový obsah, keď úroveň príspevkov samozvaných „novinárov“, je rovnaká alebo aj horšia ako úroveň deviatakov na základnej školy (deviataci, bez urážky, viem že ste na tom poväčšine lepšie ). Domnievam sa, že v takomto prípade, ak už niekto chce spoplatňovať obsah spravodajského portálu, resp. akejkoľvek webstránky, mal by dokázať zaručiť jej kvalitu, lebo v opačnom prípade sa užívatelia môžu hromadne začať obracať na Zákon o ochrane spotrebiteľa a začať hromadne reklamovať takéto platené služby.


Ďalšou zaujímavosťou celého systému je odvaha s akou sa rozhodli autori nasadiť tento projekt na Slovensku. Ak sme vyššie spomínali príklad s poklesom čitateľov zo 41 miliónov návštevníkov na 4 milióny v jednej z najvyspelejších krajín, ako bude na takúto situáciu reagovať nejaký slovenský portál ktorého denný traffic tvorí v najlepšom prípade 300.000 návštev? Netrúfam si to odhadnúť.


Môj osobný názor je, že celý systém PIANO skončí v konečnom dôsledku jedným veľkým fiaskom, už len z toho dôvodu, že sa niekto pokúša o kontrolu internetového obsahu. Sú jednoducho portály, ktoré sa jednoznačne odmietli do tohto systému zapojiť (sám som spoluautorom jedného, ktorý bol oslovený a odmietol ho) a pre ktoré bude situácia po spustení PIANA len a len výhodou. Prečo? Ak totiž nastane situácia, že bude spoplatnená len časť slovenského internetu a nepripoja sa k tejto akcii všetky portály (a táto situácia na Slovensku reálne hrozí), 80% klientov, ktorí odmietnu platiť za „prémiový obsah“ prejde ku konkurencii, ktorá ho nespoplatnila. A čo potom? Konkurenčný portál začne zarábať starou dobrou cestou prostredníctvom ponúkania reklám rôznym spoločnostiam a ich návštevnosť a popularita sa tým pádom oveľa viac zvýši.


O tejto problematike by sa dalo napísať ešte veľa , ale predpokladám, že viacerí sa k tejto téme vyjadria aj v komentároch, ktoré sú (vďakabohu) na tejto stránke bezplatné. Osobne však len dúfam, že zavedenie tohto systému neovplyvní výrazne kvalitu prísunu informácií k verejnosti. Ja osobne som sa rozhodol, že namiesto toho, aby som platil systému PIANO za „prémiový“ obsah, radšej sa poobzerám po alternatíve a zvážim, či pre mňa nebude lepšou (hoci o niečo drahšou) investíciou prístup k agentúrnemu servisu TASR alebo SITA.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár