(ne)Priateľ

Sedím si pri pohári,
oslepuje ma tma,
všade ticho,nikto nič nehovorí...
Kto by aj rečnil,som tu len ja...

a tak pri premýšľaní nad hmotnosťou vákua,
hraní sa na dialogický monolog,
vravím si,dlho mi je samému,stvorím si priateľa...

myslím tuho,tuho myslím,
myšlienka sa zhmotnila...
malá stvora s ksichtom kislím,
po stole mi chodila.

Mor ho! Kto si?Stvora malá!
prekvapene rečiem mu.
Ja som ten,čo vskutku chvála,
poskytnem ti oporu!

veď si hľa,kosť a koža,
iba živá mrcina,
čo pri hraní sa na muža
stále ďalej zdochýna!

Ja však priateľ som!Ja nezradím!
Poznám potešení mnoho,
Horké je sladké,pozor je pohov,
aj tón falošný sa stane lahodným!

Tak poď,chiť ma za ruku a skoč,
pôjdeme do lepšieho sveta,
neboj sa,nepotrebuješ koč,
zvezieme sa na lupeni kveta...

Nedbám teda,veď ja už nič nestratím...
s dôverou vkročím na lupeň,
Ako sa voláš?Tvor s hlasom tajomným!
Spýtam sa opúšťajuc vlastný tieň.

Meno moje nepoviem ti,
sám sa ho dozvieš v pravý čas.
Dlho ti bude v ušiach znieti,
A chcieť budeš,by stretli sme sa zas.

Letíme teda krajinou nekrajinou,
čo existuje v neexistencii!
A ja počarovaný zelenou oblohou
hlaholím:som v siedmom nebi!

Zem je plochá a les tancuje,
z lesních studničiek vyviera mydlo,
tráva si pospevuje a kvetena sa smeje,
vtáci majú naviac jedno krídlo!

Hudba hrá rýchlo a dokola,
Odzadu,odpredu zaznieva téma,
raz je rýchla druhý raz pomalá
zaznieva odnikiaľ,žiadny zdroj nemá!

Točím sa,Krútim sa,Vrtím sa,rotujem
Točím sa,Krútim sa,Vrtím sa,rotujem
Točím sa,Krútim sa,Vrtím sa,rotujem
Točím sa,Krútim sa,Vrtím sa,rotujem
............Padám........

Vzbudím sa v prachu svojej ošumelej izbietky,
ležím na zemi a vlasi mám strapaté,
Pišťanie v ušiach zostalo z nebeskej muziky,
neviem sa pohnúť,údy mám stuhnuté...
chcem to zažiť ešte raz!
Preto volám na škriatka jeho vlastným menom,
čo prišlo ako z nebies zaraz...

..................zodvihni ma priateľ El Es Dé...............

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu