niekedy s Tebou,
nikdy bez Teba
mám pocit,
že sme jedno, no zároveň som Svoja
nosím Tvoju vôňu, so sebou
nosím lúče svetla
...
mám takú náladu
že hodím všetko za hlavu
chcem bezhlavo riskovať
mať vietor v tvári
hoc aj chladný
len nech ho cítim
som niekde tu
medzi živorením a bytím
strácam sa,
to cítim
letmo sa dotýkam priesvitnej reality
je ako nič, nevzdušná
vlažná
dusná
skočím do ostrej priehľadnosti snov
spadla
na
zem
z
oblakov
para de vestirme en la ropa de mis culpas anteriores
nie sú to len moje hriechy
ty ťahal si ma tiež
bolo to vzájomné
tak aj seba teraz rieš
pod tvojimi dotykmi
...
Ked kvapky vody stekali po mojom tele
ked striasalo ma smútkom
a zimomrivky hnevu pokryli mi telo
niečo vo mne zlomilo sa
niečo moje mrelo
žiaľ mi zviera hrdlo
zväzuje mi ruky
zmotáva ma do klbka kostí
spomienky minulosti
Ty vo mne
zakorenený v mojej mysli
budeš tak daleko, s inými stále zas a znovu
iný život, pekné veci
výlety a zálety
tak daleko odo mňa
tak strašne preč
ked kvapky sĺz stekajú po mojom tele
ked slzy vyrývajú do mňa brázdy
ked nemôžem ťa pustiť bližšie
ked chcem a nemôžem
ked nemôžem a potrebujem
a tak veľmi nesmiem
Ked krv zo žíl tak krásne sa leje
...
na dnes stačilo
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár