Helen podišla bližšie k holovízoru. , , Horoskop na dnes.." V okamihu sa pred ňou zjavila stará cigánka, oblečená v červenaj sukni, na hlave šatka. Bola ovešaná reťazami. , , Aké znamenie? " Spýtala sa mystickým hlasom takmer realistická veštica. , , Ryby..." , , Tak sa na to pozrime..." Začala listovať v nejakých nákresoch, zrejme hviezdnej oblohy. , , Takže, ryby: dnes by ste si mali dávať extra pozor na..." , , Vypni to! " pretušila ju Tanja v strede vety. , , Myslíš si, že mi to pomôže ho nájsť? " Nahnevane stlačila vo vzduchu , , off", prekvapená cigánka s otvorenými ústami zablikala a zmizla.
, , Nie, to si nemyslím.., " odvetila sestra, , , no možno by ti to vylepšilo náladu... Pozri, úprimne, nechápem, prečo sa s ním ešte zahadzuješ... Máš 25, nie si škaredá, celý život pred sebou! Stojí ti to za to? Okrem toho, to, že len tak zmizol, neurobil po prvý krát! " Vyčítavo pozrela zelenými očami na Tanju. V tej sa niečo zlomilo. Pohľad do prázdna, privretie viečok, slzy.
, , Čo je? Ale no... Nechcela som, aby si plakala..." Začala sa ospravedlňovať Helen. , , Nechápeš to... Dnes som si robila test...Čakáme to spolu...", zašepkala. Vyrazila jej dych. , , Ty si sa zbláznila! Decko! V dnešnej dobe! Si si vedomá, čo to znamená...", klesla na stoličku. , , Samozrejme, že som si vedomá! Vidím to každý deň v práci, vieš? ! Okrem toho, aj ty máš dieťa, tak čo? " vzdorovito zagánila na sestru. Ten pohľad mala v sebe už od detstva a za celé roky sa nezmenil. , , Dieťa? Karin má 15, moja drahá... Narodila sa pred 15 rokmi, vieš? To bolo niečo iné... Vieš, koľko ma to stálo námahy, trpezlivosti a energie, aby z nej vyrástol ako-taký človek? ", vykríkla na ňu.
, , A čo mám, kurva robiť? ! S malým, nenarodeným deckom? " Do kuchyne zrazu vošlo dievča. Na svoju matku sa nepodobalo. Bolo tmavovlasé, vysoké a tentokrát dosť vyplašené tým, čo práve počulo. Tie dve na ňu zízali, akoby videli prízrak. , , Idem si len vziať koktail...", na znak mieru zdvihla ruky.
, , Čo všetko si počula? ", šeptom sa spýtala matka. , , Nič...No...Poslednú vetu..." priznala sa Karin. , , Nikomu o tom nepovieš. Nič si nepočula, nevidela, nič nevieš? Jasné? ! " Helen sa na dcéru pozrela varovným pohľadom. , , Šak ok... Idem už do izby..." prehlásila, no neodpustila si poznámku, , a nemohli ste si dať s Filipom pozor? Veď na svete je toľko spô..." , , Nepočula si! ? MAKAJ do izby! " zrúkla matka.
Akonáhle však dcéra frflajúc odišla, spýtala sa to isté. , , Neuraz sa, ale vyzerá to tak, že ona má v sebe viac zodpovednosti, ako vy dvaja dokopy...", začala ju kritizovať. , , Pozri... My sme mali ochranu...No...Vzlyk! Asi sa to..." rozrevala sa ešte viac. , , To je teraz jedno! ", zahriakla ju. , , Je tu problém a treba ho riešiť. Máš dve možnosti. A vieš, že vziať si to nejde. Buď to dáš štátu, alebo s Filipom budete mať kvázi rodinku." , , Dobre poznám svoje možnosti! Na adopciu to rozhodne nepôjde." rozhodla sa Tanja. , , Tak teda? "
V tej chvíli sa na stene rozblikal alarm. Tesne pod ním sa zjavila obrazovka, na ktorej sa črtala štíhla mužská postava v obleku s čiernym kufríkom v ruke. , , To je Adam...", ozvala sa Helen. , , Vracia sa z práce. Počúvaj, choď domov, keby ťa uvidí takúto, veľa by sa vypytoval, choď a rozmysli si to, prídem ešte večer na net. Odprevadila ju k zadným dverám, podala jej kabelku a zavrela. Akurát včas.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
malwiell
28. 3.marca 2009 19:27
hmmmm to mi je nejaké známe....hmmm
3
no úprimne, pripadá mi to ako obrázok v knihe dejepisu, kde boli znázornené kresby ľudí z roku 1000 ako si predstavovali že svet bude vypadať v roku 2000... a v roku 2000 boli najvýkonnejšie počítače s 400Mhz procákmi a 256MB RAM...
Napíš svoj komentár