Karin zobudil hlasný budík, zvuk ktorého vychádzal z phonu v jej uchu. Holovízor na protiľahlej stene ukazoval čas 06:30 AM, dátum 28.12.2058. Teplota vzduchu vonku: -3°C. Pozrela, či v ľavom hornom rohu nesvieti obálka, a začala sa prezliekať. Natiahla na seba teraz módny, červený overal, ktorý sa zapínal až pri krku. Čierne vlasy si stiahla do gumičky.


V zrkadle pohľadom zablúdila na svoje malé prsia. Chcela väčšie. Na operáciu si šetrila z vreckového, polovicu jej doplatí otec. Bola si celkom istá, že sa jej zvýšia šance na úspech u opačného (a možno aj rovnakého) pohlavia. Zišla dolu na raňajky.


, , 1 kávu a croissant", rozkázala automatu, ktorý si začal poctivo robiť svoju prácu. Dnes vstala skoro, pretože sa ponáhľala na bus. Hodila do seba viac-menej gumové pečivo s umelou náplňou, z rohu miestnosti vzala vak, skontrolovala, či má všetko, vyšla von na ulicu a čakala, kým príde kamoška.


Vonku práve vychádzalo slnko. Z protiľahlého chodníka sa na verejnej holovízii zjavili najnovšie správy. Karin ich ignorovala a tak otočila hlavou smerom k 3D reklamám. Nevnímala. Bolo ticho, len v diaľke sa ozval štekot psa a následne na to zvuk, akoby niekto zvracal. Išlo to z neďalekej krčmy, odkiaľ vyhodili von neznámeho človeka. Spieval na plné ústa pesničku, ktorú Karin nepoznala. Nepotrvá dlho a ľudia zavolajú políciu... Pomyslela si.


Nechcela tu preto dlhšie zostať trčať, a tak sa chystala prezvoniť Berenike. Nakoniec nebolo treba, už zbadala krikľavoružové vlasy, nedočkavé oči a úsmev.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
foxik21  8. 5. 2009 07:51
zaujímavá budúcnosť
 fotka
whatsername8  8. 5. 2009 10:26
nikdy som nemala rada sci-fi, ale toto je fakt dobre

a k tvojmu štylu-pišeš veľmi zaujimavo, tešim sa na pokračovanie
Napíš svoj komentár