Povala

Chcela by som mať blog. Taký čo by sa páčil. Taký jednoduchý.
Čo tak niečo o mojej skrýši.
Za domom máme jeden veľmi starý dom. Jeho strecha slúži ako povala. Keď som bola malá, bratia tam mali s bratrancami bunker. Vždy som po takom túžila. Nikdy ma tam nechceli pustiť, a keď už ma tam pustili, iba si šuškali a ja som tam zas sedela jak taký trtko.
Ak sa náhodou vytratili z dvora, tajne som sa tam prešmykla. Samozrejme, sadla som si na najlepšie miesto aké tam mali. Sedačka z auta! To bol pocit . Prezrela som si pár detailov, a šprintovala preč.
Po tohtoročnej zime ma napadol úžasný nápad.
Urobiť niečo taká ešte raz! A tak som začala. Respirátor na tvár a ide sa zametať, triediť, zametať, odhadzovať....atď.
Trvalo mi asi 2 hodiny kým som si odpratala zadnú časť povaly "do čista". Za x lopát prachu.
Postupne som tam začala nosiť nezmyselnosti. Zo zrušenej skúšobne molytan, prvá sedačka. Malý stolík z druhej časti povaly, a hojdačka . Pár plechoviek piva a dve prázdne. Aby sme sa chápali, popolníky . Jasné ešte pár schovaných fliaš s dierkami...Ale o tom radšej nič. Našla som staré lyže, poličku, dostala od dobrého človeka starý neopraviteľný saxofón, starú dvojstrunovú gitaru, a hneď to tam vyzerá lepšie.
Najlepšie sú tie noci, keď vylezieme z povaly na strechu šopy.
Naposledy keď sme tam boli sme sedeli, kecali, .....,...
Zrazu sa otvárajú susedine dvere. Vyplašené sme sa prikrčili. Vyšla von, podyšla ku plotu, nejak naň zaštrngala, a ja som sa psychom v mojej hlave skoro zložila od strachu .
Ako tak išla naspäť pozrela sa do tmy. Na nás. Síce nás nemohla vidieť, pozerala sa na nás. Ešte malé zakončenie že suseda na druhý deň zomrela, a bude to ako horor z časopisu Kamarát. Ale nič také sa nestalo ...Ona asi len vyšla lebo sme možno robili hluk . Kto vie možno kontrolovala svoj dvor.
Milujem trebárz aj tie poobedia keď Michaela príde že už ideme von, ale poďme ešte na 15 minút na povalu. Nejak sa zainteresujeme a ide to . Sedíme a robíme si piču jedna z druhej. Áno máme svojský humor.
Všade kde prídeme, ho nechápu. Veď je to len sprostá irónia .
Niekedy radšej už mlčíme.
A tak som prešla od super povaly až po Michaelu. Všetko sa vzájomne prepletá a tak sa nedá nič robiť. Buď čítate, alebo si poviete hm toto nestojí za to. Napíšete múdry komentár a olé, ide sa na ďalšie kritizovanie blogov.
Tak veľa šťastia, žite v mieri, robte bunkre a zlo.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu