Jasné, staré známe klišé. Dvaja skvelí kamaráti, ktorí sa poznajú roky rokúce, vedia o sebe všetko a veria jeden druhému.
A zrazu .. BOOOM..koniec kamarátstva kvôli nejakej banálnej záležitosti. Zazeranie, ignorácia, ohováranie a podobné prízemné prejavy ľudskej povahy.
Stalo sa Vám to už? Ten pocit, že Vás zradil niekto, komu ste fakt verili? Nechápete prečo vás ignoruje, hovorí o vás nepekné veci a zabúda, čo ste to spolu prežili?
ZOBUDTE SA!!! Sakra ľudia, človek sa časom mení, mení svoje priority, správanie, získava nových priateľov, tých starých odsúva niekam do zadného kútika. Niekam, kde si je istý, že ho počkajú a pri najhoršom sa k nim vráti a všetko bude "tak ako predtým".
Áno, je to egoistické. Neskutočne egoistické. Ale taký je tento svet.
Netvrdím, že sa mi to páči. Netvrdím, že súhlasím s takýmto prístupom. Ale nepo*eriem sa z toho, že som v živote stretla ďalšiu egoistickú sviňu. Smútiť? Vyplakávať do vankúša? Donekonečna sa pýtať, kde som spravila chybu?
NIE, ďakujem, neprosím. Nepotrebujem v živote ľudí, čo sa správajú horšie ako krysy z kanálu.
A prečo toto píšem? Pretože ma už nebavia reči na jednej sociálnej sieti o tom, ako ten a tá povedali/urobili tomu a tej to a to a preto je ten a tá pre toho a tú to a to a nenávidia ich z celého srdca a podobné zemáčené kecy (nič proti emákom, my len používamé toto slovné spojenie pri konverzácii s partiou).
Čiže v skratke. Nemá zmysel sa pozastavovať nad tým, ak vás niekto odfakoval a dáva na vás ignore button. Aspoň viete, že nemá vo vašom malom svete žiadne miesto a jeho existencia je nepodstatná. A keby náhodou ten dotyčný mal nejaké debilné pripomienky, stačí sa naňho široko usmiať. Pretože nič nedokáže človeka nasrať viac ako ľahostajnosť nad jeho prízemným konaním.
Takže len toľko.
Ospravedlňujem sa za svoj ďalší pohoršený citový výlev
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár