Dobre, nie doslova, ale niekedy vo mne priam vyvolávaš pocity toho najsilnejšieho odporu, aký si len vieš predstaviť.
Občas mám sto chutí ti otrieskať hlavu o stenu, zlomiť ti každú jednu kosť v tvojom tele, pozerať sa na to ako trpíš.
Chcem ťa vidieť odísť a nikdy sa nevrátiť späť.
Chcem zabudnúť, že som ťa vôbec niekedy stretla, že som mala tú česť zistiť, aký v skutočnosti si.
Nenávidím tvoju prehnanú starostlivosť, tvoje nekončiace kontrolovanie každého môjho pohybu.
Neznášam tvoje telefonáty, keď mi fňukáš do slúchadla, ako ti chýbam, a že chceš byť so mnou.
Vrie mi krv v žilách, keď vidím, že si pridal opäť nový príspevok na moju nástenku.
Nenávidím linky, ktoré sú väčšinou nejaké trápne zamilované a presladené songy s gýčovým textom.
Lezie mi na nervy, keď ma prezvoníš, ak náhodou nie som na nete.
Nedokážem počuť, vidieť, čítať, že ma ľúbiš, pretože to proste nemôže byť pravda.
Neznášam, že tak či tak nedokážem bez teba existovať. Nenávidím sa za to, že ťa nedokážem opustiť, že ti nedokážem povedať nie.
Nenávidím sa, že sa ti usmievam do tváre a tvrdím, že je to ok.
Nenávidím sa, že to, čo ty cítiš ku mne, ja k tebe cítiť nikdy nebudem.
A vieš za čo sa nenávidím najviac?
Že ti nič z tohto nedokážem povedať do očí. Že sa nič z tohto nikdy nedozvieš.
A že keď ťa opustím, nikdy nezistíš ten pravý dôvod.
Prečo?
Pretože ťa nenávidím....Nie doslova....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bebekex
9. 8.augusta 2011 23:43
známe pocity
Napíš svoj komentár