Rok 2008. Môj prvý fest na Ružinej. Koncík Polemicu.Stála som aj s kamoškou hneď za kovovými zátarasami. Skáčkovali sme, na plné hrdlo sme si spievali Komplikovanú, mali sme v piči okolitý svet. Zrazu sa k nám predral chalanisko s kučeravými vlasmi a piercingom v brade. Za ruku ťahal kamošku, ktorá bola zjavne trochu indisponovaná. Zastal si vedľa nás a taktiež na plné hrdlo začal spievať.
Vtedy som si pomyslela "To čo za retarda?". Ale neriešila som, bavila som sa naďalej.
Fest skončil, vrátili sme sa do normálneho (aj virtuálneho) sveta. Vtedy ešte veľmi populárna stránka (pokec) slúžila na to, aby sme zdieľali svoje zážitky, dojmy, spomienky (aj tie mierne hmlisté) z predošlého víkendu.
A vtedy mi prišla RP: "Ahoj, nestála si náhodou na Polemicu hneď vpredu?". To bol ten moment, kedy sme si začali písať.
Spoznávali sme sa, zisťovali sme o sebe viacej. Áno, staré známe klišé. Vedel si ma nainfikovať dobro náladou cez pár virtuálnych slov.
Zdieľali sme rovnaký názor na hudbu, November rain od GnR bola našou hymnou. Stali sme sa kamarátmi, ktorí si rozumeli. Aj keď sme sa spočiatku vôbec nepoznali osobne, vedeli sme, že jeden druhému môžeme povedať čokoľvek.
Prišiel fest 2009. Stretli sme sa len na pár chvíľ, pretože som tam vtedy neostávala. Kecali sme ako starí známi, rozprával si mi, ako sa neskutočne tešíš na Polemic a aká je škoda, že nezaskáčkujeme spolu. Na rozlúčku sme sa objali a po feste si mi opäť písal svoje dojmy z koncertov. Teda, to čo si si pamätal.
Potom sme aj my prepadli fenoménu s názvom facebook. RP-éčky vystriedali chaty, prišlo lajkovanie statusov, odkazov, stavov.
A opäť ďalší festival. 2010 a my sme na Polemicu konečne skáčkovali vedľa seba. A aby nám nebolo málo, pridali sme pogo na Horkýže Slíže. Obaja pár pív v sebe, v piči celý okolitý svet, len hudba.
V priebehu roka sa náš kontakt akosi obmedzil. Chaty boli dosť ojedinelým javom, o live talku ani nehovorím.
Zhruba pred mesiacom si mi napísal, že sa tešíš na fest, lebo sa stretneme a pokecáme ako za starých čias Samozrejme, plánom číslo 1 bol Polemic. Tešila som sa, že sa opäť uvidíme.
Ale všetko sa zmenilo. Zmenila to jedna sprostá cesta autom 9. 7. 2011.
Nevieš si predstaviť, čo sa mi hnalo mysľou, keď som sa to dozvedela. A vieš čo je najhoršie? Že som na to prišla len včera. Týždeň po tvojom odchode.
Keď som videla nový príspevok z tvojho nicku, hneď som si ho musela prečítať.
"Ďakujeme za prejavenú sústrasť. Toto konto bude zajtra deaktivované."
Hlavou sa mi prehnalo tisíc otázok, avšak jednoznačne vyhrávala tá najjednoduchšia..."PREČO?"
Prečo si kurva musel ísť tým autom? Prečo si odišiel? Mal si 23 rokov, celý život pred sebou. Toto sa nerobí. Len tak zdrhnúť bez rozlúčky, nechať nás tu potĺkať sa svetom. Opustiť tých, ktorí ťa mali radi, pre ktorých si bol kamarát, brat, parťák, úžasný človek. Niekto, kto patril do ich..do nášho sveta.
Vieš koľko sĺz padlo kvôli tvojmu odchodu? Vieš koľko ľudí si kládlo tú jedinú banálnu otázku "Prečo?"....
Jediné, čo mi ostáva, je dúfať, že ti je tam hore dobre. Robíš im tam skáčkové a rockové akcie, a rozprávaš o tom, čo za bláznovstvá si postváral. A dúfam, že balíš len tie pekné baby a namotávaš ich na svoje kučeravé vlasy.
A nezabudni mi podržať miesto. Raz v budúcnosti tam zaskáčkujeme spolu.

R.I.P Miško, dávaj na nás pozor a nerob im tam príliš veľký bordel. Rock in heaven kamko.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár