Stál tam ON. Teda, nie, že by som ho už predtým niekedy videla. Ale prvá vec, čo mi preletela hlavou, keď som ho uvidela bolo "Ó všemohúci Kurt, toto je ON" .
Aby som sa vyjadrila úplne presne, stálo predomnou stelesnenie všetkých mojich nárokov na opačné pohlavie.
1. Bol vysoký
2. Mal dlhšie, tmavé a rozcuchané vlasy
3. Bol vlastníkom tých najzelenších očí, aké som kedy videla
4. Sršala z neho neuveriteľná charizma
5. To najhlavnejšie - BOL BRIT!
Po niekoľkých tichých sekundách, čo som naňho čumela ako debil s otvorenými ústami, som konečne vykoktala: "Yeah, sure."
Jemne sa usmial a ja som začínala strácať kontrolu nad svojou inokedy flegmatickou dušou.
"Can you tell me where is the...the...this thing?" opýtal sa a podal mi papierik, kde bolo nie celkom pekným písmom naškriabané Trojičné námestie.
"Oh, just look around yourself. This is it" usmiala som sa.
"So this is the...THAT thing?" opýtal sa ukazujúc prstom na slová napísané na kúsku papierika.
"Yeah, this is THAT thing" prikývla som.
"And...can I take a seat till my crew arrives?" ukázal na voľné miesto vedľa mňa na lavičke.
"Sure" prikývla som a rýchlo som si habala svoje saky-paky, ktoré som tam mala porozhadzované.
Aby som to ujasnila, mala som tam hodenú tašku z noťasu, mikinu a arafatku, keďže sa znenazdajky oteplilo.
"Soooo...you are from Trnava?" opýtal sa nenútene, ako keby len chcel prerušiť to trápne ticho čo nás obklopovalo.
"Na-ah, I just study there. I live more than 200 miles away" povedala som úprimne, snažiac sa udržať slušný tón.
"By the way, my name is George" usmial sa a podal mi ruku. Potriasla som ňou a tiež som naňho vycerila zuby:"I´m Claire, nice to meet you."
Začali sme sa rozprávaťn o všetkom možnom. Jasné, staré známe klišé, ako baba stretne úžasného, príťažlivého a prudko je*ateľného cudzinca, s ktorým sa hneď dajú do reči. Scenár ako z nejakého amerického teenagerského presladeného trháku, že jo?
Kecali sme niekoľko dlhých minút, rozoberali sme fakt všetko, keď sa zrazu pri nás pristavila skupinka 5 ľudí, ktorí taktiež nevyzerali, že patria do tohto sveta.
Čakala som, že mi dá svoje číslo, alebo aspoň ten trápny fejsbúkový kontakt.
Len sa postavil, nonšalantne prehodil ruku cez rameno ryšavej slečny a s tým svojim chutným britským úsmevom prehovoril "This is my girlfriend Ema. And THAT is Claire, she helped me." Len som jemne zamrznuto zakývala na pozdrav a vrátila som sa k svojmu takmer vybitému notebooku.
Čo z tohto plynie?
Že som anglofilná...teda aspoň čo sa mužov týka.
A že aj na cudzincov mám rovnaké "šťastie" ako na tých tunajších...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár