„Samozrejme, že je mŕtva, inak by tu nebola“ odpovedala Mia, jemne naštvaná svojim spoločníkom.
Liam sa zamračil na hnedovlásku stojacu vedľa seba.
„Ja viem! Na čo som narážal je fakt, že ešte neotvorila oči! Už sa mala dávno zobudiť a behať hore-dole mysliac si, že sa totálne zbláznila.“
„Naozaj neviem. Možno umrela strašnou smrťou.“ Pokrčila plecami a opäť sa zahľadela na dievča, ktoré ležalo pred nimi.
Liam sa jemne zasmial.
„Uvedomuješ si, ako to absurdne znie? Strašná smrť. Každá smrť je predsa strašná!“ vyhŕkol.
„Ale prd! Vieš, na čo narážam. Byť zavraždený je horšie ako umrieť v spánku“ snažila sa mu objasniť svoj názor.
„Jedine, pokiaľ ťa nezavraždia v spánku“ odpovedal múdro.
Tí dvaja boli tak zamestnaní svojim rozhovorom až si nevšimli, že dievča ležiace pred nimi otvorilo oči.
Ava pomaly otvorila oči. Spočiatku bol celý svet zahmlený, ale po čase sa jej podarilo zaostriť. Všimla si dvoch ľudí stojacich nad ňou. Čiernovlasý chlapec a hnedovlasé dievča, obaja sotva starší od nej. Hádali sa, čiže jej nevenovali pozornosť. Pomaly sa snažila posadiť.
„Zobudila sa“ prehovorilo dievča.
„Dobré ráno slniečko“ zaškeril sa chlapec.
Ava pozrela na dvoch ľudí, ktorí na ňu civeli. Potom sa rýchlo rozhliadla navôkol. Nemala najmenšieho poňatia, kde sa môže nachádzať. Teda okrem toho, že sedela na chodníku pred tehlovou budovou.
„Ako sa cítiš? Si v poriadku?“ opýtalo sa dievča vážne.
Pozrela sa na ňu a potom pomaly obrátila zrak na chlapca stojaceho vedľa nej.
„Som Liam. Vitaj v Une.“ Povedal chlapec s úsmevom.
Chlapec, ktorý sa predstavil ako Liam, vrátil svoju pozornosť dievčaťu, ktoré stálo vedľa neho.
„Vieš, je to celkom ironické, že sa to tu volá Una, keď je to v skutočnosti druhý život. Malo by sa to volať Dva alebo Druhý alebo tak..“
Liam prestal rozprávať, keď si všimol, že Mia naňho zazerá. Poznal ten pohľad a pochopil, že to znamená, aby držal hubu. Samozrejme, neodvážil sa opäť prehovoriť. Toto dievča ležiace na chodníku ho pre nejaký nepochopiteľný dôvod zaujalo a keby neprestal rozprávať, Mia by ho vyhnala kade-ľahšie.
Ava otvorila ústa, aby im odpovedala, ale nevidela ani hláska. Odkašľala si a skúsila to znovu.
„Ava“ zachripela.
„Ako tuto Liam povedal, vitaj“ usmiala sa na ňu Mia.
„Kde to som?“ chcela vedieť Ava.
„Si mŕtva..“ informoval ju Liam, za čo si vyslúžil tvrdý úder do ruky od Mii.
„Aaaaauu“ zazrel na ňu, hladkajúc si udreté miesto.
„Si v Une“ odpovedala Mia, ignorujúc Liamové stonanie.
„Ako to myslíš, že som mŕtva?“ spýtala sa zmätene.
„Pozri dievča, si..“ začal Liam, ale bol prerušený tým, že ho Mia šťuchla lakťom do rebier.
„Je to dlhý príbeh, všetko sa dozvieš v správny čas“ usmiala sa na ňu Mia upokojujúco.
Ava zmätene hľadela raz na jedného, raz na druhého. Jej pohľad zastal na Liamovi.
„Čo sa to deje?“ žiadala vysvetlenie.
Liam sa pozrel na Miu, vystrašený z toho, že by mohol dostať ďalší úder, nebodaj kop. Mia pokrútila hlavou s povzdychom.
„Povedzte mi!“ vykríkla Ava mierne nahnevane.
Pred chvíľou sa prebudila a už ju stihli tí dvaja cudzinci rozzúriť. Práve prekonala autonehodu a zrovna si necenila ich choré vtipy a nejasné odpovede. Avšak, nebolo tu ani stopy po aute alebo nejaký dôkaz o autonehode, čo ju miatlo ešte viac. Ako dlho bola v bezvedomí, nebodaj v kóme? Čo sa dokelu udialo?
Mia si opäť vzdychla. Rozhodla sa jej pravdivo odpovedať a netušila, akým spôsobom by jej to mala oznámiť.
„Ty si naozaj mŕtva.“
„O čom to do pekla hovoríš? Veď som TU!“ ukázala na chodník, na ktorom stála.
„Zlato, ty si fakt mŕtva. Prosté a jednoduché“ nevinne pokrčil ramenami Liam.
„Nie som mŕtva!“ prehovorila Ava cez zaťaté zuby. „Dýcham a rozprávam sa tu s vami dvomi. Nemôžem byť mŕtva! Alebo môžem?“ spýtala sa, pričom sa jej ku koncu zlomil hlas.
„Toto je posmrtný život. Keď umrieš na Zemi, toto je práve to miesto, kam prídeš.“ Prehovorila Mia. „Teda, niektorí ľudia určite“ dodala.
Ava mala sto chutí sa rozosmiať, povedať im, že sa totálne zbláznili, ale jej oči jej prezradili, že je totálne vážna.
„Ale ako je to možné?“ začudovala sa po tichu, stále odmietajúc akceptovať realitu.
„Ako povedala Mia, je to dlhý príbeh. Poď s nami a povieme ti všetko, čo potrebuješ vedieť“ povedal jej Liam podávajúc jej ruku, aby jej pomohol vstať.
Až teraz si Ava uvedomila, aký je neskutočne vysoký. Stále váhala nad tým, či má akceptovať jeho chudú ruku, pretože si stále nebola istá, či im môže doverovať, ale keďže nemala veľmi na výber, chytila ponúkanú ruku a Liam jej pomohol vstať.
„Ako si vlastne umrela?“ spýtal sa jej Liam a Ava ho informoval o autonehode.
Popritom si samozrejme všímala všetko naokolo. Chodníky boli lemované škaredými, obyčajnými tehlovými budovami. Premávka vyzerala otrasne. Všade bolo počuť trúbenie áut, ktoré stáli takmer nalepené na seba, čakajúc na zelenú.
Na oblohe bolo niekoľko tmavých mrakov. To, čo ju ale prekvapilo bolo, že ulice boli priam neuveriteľne čisté. Ľudia sa obchádzali, totálne sa ignorujúc, pričom sa každý jeden z nich tváril mrzuto.
Tak takto som si teda posmrtný život určite nepredstavovala – pomyslela si Ava a nasledovala svojich spoločníkov.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
upirka113
9. 9.sept. 2011 10:54
uhmm dobrééé !! ďalééj
Napíš svoj komentár