Zmätená...

Som zmätená, tak neskutočne zmätená.
Mám pre teba zlé správy. Nedokážem si vybrať.
Spýtal si sa ma, či ťa ľúbim. Odpovedala som, že áno.
Ale nepýtaj sa ma, či si jediný muž, ktorého milujem. Pretože na to už nedokážem odpovedať pravdivo.
Chcem ťa len milovať. Ale rovnako chcem milovať jeho.
Chcem ho držať za ruku. Ale taktiež chcem držať aj ruku, ktorá patrí tebe.
Chcem cítiť tvoj parfém, pozerať sa do tvojich očí a snívať spoločné sny.
Lenže to isté chcem prežiť aj s ním.
Pýtaš sa prečo si neviem vybrať.
Ľahšiu otázku na mňa zjavne nemáš, však?
Pretože vás ľúbim rovnako. Každého ináč, ale zároveň oboch rovnako.
Vstúpili ste mi do života a obaja ste zanechali tak hlboké stopy.
Ste tak rozdielni. A zároveň tak neskutočne rovnakí.
On na chvíľu odišiel a ty si tu stále pri mne stál.
Už som si bola istá, že TY si ten, s ktorým chcem prežiť všetky bláznovstvá.
Ale potom sa vrátil.
A s ním sa vrátilo všetko, čo som k nemu niekedy cítila.
V skutočnosti som s tým nikdy neprestala. Len som sa snažila zatlačiť city do najtmavšieho kúta môjho ja.
Teraz tu stojím medzi dvomi brehmi rieky a netuším, ktorý si vybrať.
Nechcem ťa zraňovať, ale rovnako nechcem zraňovať ani jeho.
A zároveň nechcem prísť ani o jedného z vás.
Áno, som sebecká, plne si to uvedomujem.
Ale ja taká nechcem byť.
Nechcem byť sebecká, egoistická, pokrytecká...
Nechcem...
Zdá sa, že som našla východisko...
A to je...Nechať vás ísť...Oboch....
Pretože zmätená myseľ sa nikdy nedokáže rozhodnúť správne...

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu