Nasa prva zastavka je na Kolibe Straze po cca 2. hodinach cesty, kde ideme doplnit zasoby do nasich zaludkov. Celu cestu nam sprijemnoval Kontrafakt, Kali, H16 a Majk Spirit (rozumej ich hudba v zaciatkoch).
Z Koliby si pamatam, ze som mal vyprazany Encian s kroketami a tatarkou (brusnicovu omacku nemali). Mozem vsak zhodnotit, ze som sa do syta najedol a chalaniy tiez. Takze so spokojnymi tvarami a zaludkami sme vyrazili smer Myto pod Dumbierom, kde mame rezerve ubytko. Pani domaca nas poprosila, aby sme skusili prist do 22:00. Aktualne bolo nieco po 20tej.
Cesta prebehla uplne v pohode. Cim sme stupali tym pribudalo snehu (po milimetroch ). Prichadzame k nasmu ubytku menom Penzion Encian. Parkujeme vo dvore, kde su uz zaparkovane dve auta s madarskou SPZ. Prichadzame k dveram Penzionu. Je cca 21:30 (ha, aki sme presni !) a zvonime. Chvilocku cakame a potom prichadza pani domaca, ktora nas srdecne vita. Chalani ju uz poznaju, bo tu boli viackrat s rodicmi. Dostavame kluce od ubytka a pani nam este dava informacie, kde sa davaju lyze a lyziarky. Dohadujeme si este cas ranajok, dostavame kluce od izby a pani sa luci a praje nam prijemny pobyt.
Vychadzame hore schodmi v Penzione. Je tam jedna chodba a tusim 3 izby. My sme v strede. Otvarame izbu a vsetkych nas chyta zachvat smiechu (alebo placu? . V izbe su tri postele. Jedna manzelska dvojka, jedna postel pri stene a pod nou pristelok. Je tu telka a dve skrine a kupelka. A volny priestor? Ten je asi 1x3 metre. Ked vysunieme pristelku, tak bude 1x 1,5 metra (ale ano, bolo to viac, ale moj matematicky odhad mi to vtipnou formulaciou takto popisal v hlave ). V skratke, pomerne uzky priestor pre 4 nabuchane korby .
Vynasame veci z auta. Lyze do lyziarne aj s botamy. Na izbe si davame pripitok na uspeny prijazd a ja prednasam pripitok na to, ze mi zacina nova etapa zivota. Od Marca do staronovej prace . Vsetci so mnou suhlasia a tequila mi uz prudi v zilach...aj s citronom . Vecer pokracuje v znameni pripitkoch a spolocnost nam robi futbal v TV. AS Rim s dochodcom Tottim vs tusim Fenerbahce Istanbul. Vidime udelenie cervenej karty a po odvysielani spomaleneho zaberu vsetci konstatujeme, ze rozhodca mal dat zltu...debil. Je cca pred polnocou a kedze ranajky mame o 7:30 a budik na 7mu, tak vypiname telku a ideme do siedmeho neba.
Rano sa prebudzam na nieci budik a cudujem sa, lebo som ho mal mat nastaveny len ja. Potom zacne pipat druhy telefon a ten moj az treti Pomaly pripravujeme veci na svah (ja hlavne moj overal, co ide po tejto sezone do dochodku) a po uspesnej rannej hygiene smer ranajky.
Na ranajky mame kombo - sunka so syrom + pecivo a na zaver chleba s dzemom. K tomu caj a sme vybaveni. Pani domaca nas este informuje o moznosti zakupenia nejakej miestnej zlavy. Karticka stoji 2€ a je mozne ju vyuzivat vo viacerych zariadeniach v blizkosti. Aby sa nam to oplatilo, tak musime spravit platbu aspon 40€ (brali sme dve karticky – 4€), co by sa nam malo podarit na Salasi Zbojska.
Po uspesnych ranajkach uz stepujeme na izbe a berieme potrebne veci do auta. Ja si beriem aj ruksak (a spravil som velmi dobre). Davam don druhe lyziarske okuliare, tyc na GoPro kameru a hajzlpapier...clovek nikdy nevie.
KecaaLdes sa ujima soferovania, kedze chalanyi maju v zilach jemny alkohol . Plni nadsenia, ze ideme konecne lyzovat, vyrazame smer Chopok...skoda, ze som bol az taky nateseny, mozno by som potom nebol tak nasrany. Tak ci tak, cim viac sme stupali a boli blizsie k Chopku, tym viac sme boli v hmle. Prichadzame uplne hore na kryte parkovisko. Pomaly parkujem svojim Bratislavsko-Denver drive stylom (rozumej, krasne si nacuvam, aby sa mi potom lahsie vychadzalo). Berieme veci z afta a ideme na svah.
Vychadzame na svah. Pada male snehove mrholenie a je hmla. Svah nie je vidiet. Kupujeme celodenny listok za 39€ (whaaaat), nahodime lyze a ja si idem nahodit helmu. Pocas zapinania sa mi vsak uvolnila krytka na prave ucho. Davam helmu dole, krytku zasuniem, dam si helmu na hlavu, opat zapinam a krytka sa opat vysuva von. Do...presne tam, zanadaval som si asi 3x po sebe. Chytil som nerva a uz vytahujem capicu z ruksaku. Helmu davam do ruksaku. Skusim sa s tym pohrat hore. Tym, ze som dal helmu do ruksaku, tak mi neostal priestor pre GoPro tyc (este v lete som tuto GoPro tycku pomenoval Sano a budem tu tycku aj tu tak menovat, bo sa mi to zle pise ako GoPro tycka, takze – GoPro tyc = Sano, Sano = GoPro tyc). A tak som Sana zasunul do bocnej sietky na ruksaku. Mal som nervy a tak som neriesil, ze Sano nie je uchyteny na hornej casti, cize moze dost lahko vypadnut. Neriesil som.
Sedime na sedackovej lanovke a potom prestupujeme na kabinkovu a vyvazame sa uplne hore. Vsade hmla. Uplne mlieko. Nic nevidiet. Moje nadsenie z lyzovania kleslo veeeeeeelmi hlboko. Idem skusit aspon tu helmu nejak dat do poriadku. Vyberam ju z ruksaku a skusam davat do tej zasuvacej casti papier, ale nepomaha. Stale sa to vysuva. Chytal som fakt velky hnev, lebo som chcel aj natacat a na helme som mal uz prilepenu GoPro klipsu. Nemohol som s tym vsak nic spravit. Moje pocity hnevu sa stupnovali a moje nadavky smerovali ku zenskej, co mi helmu predavala. Pytal som si totiz na helmu zlavu, kedze to bol posledny kus. Neuspesne. Vsak ja jej dam, ked tam pridem po lyzovacke. Vedel som, ze s helmou uz nic nespravim a tak som ju dal naspat do ruksaku a uz som to neriesil. Moje hodnotiace pocity su zatial zle. Mam novu helmu za 50€, ktoru nemozem vyuzit a tym padom nemozem vyuzit na 100% ani GoPro kameru. A k tomu, vonku je hmla, ze si nedovidim na lyze. Super, krasa, nadhera. Moze to byt horsie?...ale moze
Vystupujeme z kabinkovej, berieme lyze, prechadzame prestupnym zariadenim, nasadzujeme lyze a az ked sme tesne pred spustenim sa dole, zistujem, ze mi chyba Sano. Otacam sa za seba. Nikde nic...teda, okrem par lyziarov. Vysuvam si botasky z lyzi a idem spat dovnutra. Idem priamo tam, kde sme vystupovali. Sana nikde. Este idem skusit do jedineho obchodu, kam by potencialny nalezca pravdepodobne Sana dal...
Vchadzam dnu, su tam dvaja ludia, obaja chrbtom a predajca nikde. Zhlboka som sa nadychol a zmieril s tym, ze Dodovi oznamujem, ze mu dlzim 12 a pol € (Sana sme kupovali na polku, kedze ho obaja vyuzivame). Zatvaram dvere obchodu a uz kracam k otvaracim dveram smerom na svah, ked na mna niekto zakrici. Otacam sa a nejaky chalan tusim v zelenej bunde smeruje ku mne aj so Sanom v ruke. Uuuuf, vydychol som si a preberam Sana... aspon toto dopadlo dobre. Srdecne podakujem chalanovi slovencino-anglictinou, kedze neviem, ako hovori. Prichadzam k chalanom, ktory uz netrpezlivo stepuju
Helmu v ruksaku ukladam tak, ze sa uz zmesti aj Sano a ruksak zatvaram.
Spustame sa dole. No spustame...presuvame. Ani by som to nenazval lyzovanim. Nevidim poriadne na sneh, ci je tam ,,bubon“ a vidim len posledneho, tusim Buba, bo ma modru bundu a nieco modre vidim par metrov predomnou ako sa pohybuje. A tak sa pohybujem podobnym smerom. No nic moc. Poviem uprimne, ze radsej by som bol podnikol inu aktivitu, ako lyzovat takto. Nehovoriac, ze nas to stalo 39€ (whaaaaat)...okey, 2€ ide spat za vratenie skipasu, takze 37€ (whaaaaaaat).
V myslienkach som sa vratil pred lyzovacku, ked som si velmi prial, aby bolo vela snehu. Hlavne nech je sneh, hovoril som si. Totiz, minuly rok v Tatrach sme boli bez prirodneho snehu. Bol len umely. Ja to nazyvam sol a cukor dokopy. Lyzoval som na tom raz a...to nie je proste to prave lyzovanie. Ti, co lyzuju pravidelne urcite vedia, o com hovorim. Ja, ako clovek, co si srdcom uziva lyzovanie, je pre mna umely sneh ako nejaky fake. Vlastne to aj fake je. A minuly rok sme vsetky svahy absolvovali na umelom snehu. Vtedy som si v duchu...a aj nahlas povedal, ze ak mam ist lyzovat, tak len, ak bude prevladat prirodny sneh. Inak si tu lyzovacku neuzijem.
A teraz, ako sa tu doslova snazim dostat dole svahom s lyzami v tvare /, menim svoje prianie do buducna, ze ked idem lyzovat a je sneh, tak nech je to aspon bez hmly. Bud som rozmaznany, alebo naivny
A tymto sposobom sme lyzovali cele doobedie. Okolo 12tej sme potom isli navstivit chatu Kamienok, kde aj varia. Plaksit hovoril, ze tam bude malo ludi. Ale tym, ze bola hmla, tak sa vela ludi rozhodlo stravit cas v bufetoch. A nebolo tomu inak ani na Kamienku, ktory bol uplne plny. Cca 6, ci 7 stolov a zaplnene z kazdej strany. Takze moje ,,nadsenie“ pokracovalo. Vsetci sme si dali na zaciatok caj. Ondro s Bubom mali tu trpezlivost a ostali v hlavnej jedalenskej miestnosti, ja som vsak rezignoval a isiel si sadnut aj s Dodom do vstupnej haly, kde bola jedna drevena lavica. Pozitivum bolo, ze ten caj bol fantasticky.
Po cca 15tich minutach sme s Dodom isli pozriet, do jedalenskej casti. Chalani stale stali a cakali. Ostali sme tam uz aj my s Dodom. Po chvili sa zacala zdvihat od jedneho stola vacsia skupinka. Hned sme sa tam presunuli a podobny narok si robili aj ludia, co prave prisli. Keby to skusia obsadit, tak ich asi oblejem este stale horucim cajom. Nakoniec sme sa vsetci v pohode pomestili. Po chvili sme s Dodom (aj na apel chalanov ) isli objednat jedlo. Ja s Dodom sme si dali tzv. ,,Chopok buchtu mini“ (parena buchta s vanilkovym pudingom), Bubo si dal parene buchty s kakaom a Plaksit vyprazany syr s hranolkami. Po tom, co nam doniesli jedlo, ze si idem sadnut, tak zistujem, ze nejaky debilek si sadol na moje miesto. Nemal som slov a situaciu zachranil chalan hned od vedlajsieho stola, ktory odisiel . Tak som si sadol tam. Dodo mal podobny problem, a doslova sa nacpal medzi toho kretena a Buba chrbtom a jedol pri mne. Dufal som, ze to bola posledna vec, ktora ma dnes vytoci...ale kdeze.
Opat sme stali na svahu uplne hore. Hmla bola skoro taka ista po cely cas. Isiel som ako posledny a predomnou bol Plaksit. Ten chlapec ma vsak na haku, lebo isiel ako raketa ja som mu nestihal a dbal na svoju bezpecnost . A tak som sa drzal svetelnych tyci po pravej strane, ktore signalizovali hranice svahu. Zlyzoval som to po nejaky transparent, ktory ukazoval, ze mozem ist dolava. Bola tam aj znacka, ktora ukazovala, ze dalej pokracuje tusim pretekarska trat. Nieco sa mi marilo, ze sme uz na tom mieste boli a pokracovali sme vlavo. Uz som aj bol rozhodnuty, ze idem vlavo, ked v tom isiel lyziar, ktory pokracoval na tu pretekarsku. A kedze som sa chcel dostat uplne dole, tak som isiel za nim. Hmla kapanek ustupila, videl som niekolko metrov pred seba. V pohode som zlyzoval po nejaky vlek. Vyzeral vsak, ze nejde. Chalan zlyzoval par sekund po mne a zastavil pri mne. Po anglicky sa ma spytal, ci som zabludil. Odpovedam, ze ani nie, ale chcem sa dostat dole. On ze okey, ale tento vlek nejde. Ze musime ist cez trat, ktora je na vlastne riziko. Ked to dopovedal, tak sa mi v hlave zacali premietat myslienky ohladne mojej poistky na horach Pytam sa ho, ci tu trat pozna a ci ma vie dostat dole. Odpoveda ze ,,Yes“. Okey, i will follow you. Chalan kyvne a ja idem za nim. Prechadzame brutaaaaaaalnymi bubnami. Predstavte si polmetrove kopceky vzdialene od seba necele dva metre. Takto to vyzeralo na tom svahu. Veeeelmi opatrne sme to zisli a dostali sme sa na hranicu, kde svah bol velmi slabo zasnezeny. Bolo tam vidiet mrte hliny. Chalan mi hovori, ze teraz musime ist cez les. Moje myslienky opat smerovali k mojej poistke . Opat sa ho pytam formulaciu ,,do you know this way?“ a opat mi sebavedomo odpoveda ,,YES“. Nic ine mi neostavalo a tak som ho nasledoval. Poviem vam, ze tych 7 – 8 minut, co sme zlyzovalali ,,cesticku“, ktora isla svojim zakladom do tvaru tunela (stavim sa, ze cez leto tadial preteka voda) a ja som mal po cely cas lyze v tvare /, si moje kolena a moje stehna hooodne uzili. Ked som sa vynoril na spodnom svahu, chalanovi som podakoval a moja cesta smerovala do krcmy. Ked som cekol telefon, Plaksit mi volal asi 2x, ze kde som zabludil a tak som ho informoval, ze som uplne dole.
Chalani zlyzovalo do 10 minut dole. Pomaly som k nim prisiel a cakali na vyrozpravanie mojho dobrodruzstva . Potom som povedal, ze si davam pauzu, lebo v tej hmle sa uz pohybovat nebudem. Dohodli sme sa, ze ked pojdem lyzovat, tak im zavolam.
Moje kroky smerovali do bufetu. Ked som tu jeden-dva roky dozadu bol, tak tu tento bufet nebol...alebo som si ho nevsimol . Z vonku to vyzera ako stan, ibaze skleneny. Vo vnutri stoliky so sedackami bez operadla (ako pri pultoch) dookola. Sadol som si k jednemu a objednal som si horucu cokoladu. V poslednom case ochutnavam horucu cokoladu hadam vsade, kde ju maju. Z reprakov hrala techno-house hudba a dobre to ladilo. Bola tam prijemna atmosfera. Zhrniem to takto: sedel som tam asi 35 – 40 minut. Cokoladu maju fan-ta-sti-cku ! jednu z naj, ake som ochutnal a stala 3€, cize v pohode. Poriesil som par mailov a co to? Vonku sa zacina vyjasnievat. Zaplatil som a vyrazil na svah.
Nebolo az take vyjasnievanie, ale hmla sa zacala trhat. Vyviezol som sa uplne hore a volam Ondrovi. Vraj su dole na severe. Dohodli sme sa, ze si dam jazdu a oni ma pockaju potom hore. A tak som sa spustil po juznej strane. Hmla bola, ale bolo viditelnejsie. Az zrazu, po par metroch sa hmla vytratila a ja som mal nadherny vyhlad na kopce aj svah. Spravil som par fotiek a zlyzoval dole. Teda, aspon som si myslel, ze idem dole, ale nejak som opat pobludil, ale tentoraz som zabludil tak, ze som zabludil spravne kabinkovou lanovkou som sa vyviezol hore, kde na mna cakali chalanyi. Nase lyzovanie uz dalej pokracovalo len cca 4mi jazdami na nejakej neznamej trati (alebo skor volnej bez zasahu. Povrch svahu totiz vyzeral ako tesne po ratrakovani a to bolo nieco po 14tej). Lyzovali sme do 15tej a potom sme to zabalili.
Na chate sme sa prezliekli, nejak pozabudli na cas a po cca hodinke sme vyrazili na veceru smer Salas Zbojska. Cesta trvala cca 40 minut a cestou sme stretli hadam 5, ci 6 policajnych hliadok. Na Zbojskej bolo pomenej ludi. Ja som si dal cesnakovu polievku a vyprazany ostiepok. To si dali aj ostatni okrem Ondra, ktory si dal nieco s masom. Ja som zapijal jedlo nealko pivom (robil som sofera) a chalanyi zapijali slivkou . Najedol som sa mrte a v kombinacii s polievkou som bol uuplne full. Bubo dokonca nechal dve hranolky a casnicka mu za to vynadala . Ehm, trochu zlyskala aj mna, tiez som cosik nezjedol, ale ja som mal aj polievku ! Chalanyi si este dali par sliviek (tusim 5?), mna by uz pri tom cisle museli niest. Dovolili sme si vyuzit nasu zlavu a z ceny 57,50€ bolo 47,50€.
Cesta spat na chatu prebehla v pohode...az na par manualnych vetrani a bez policajnych hliadok Chalani ma este skusali ukecat, ze nech ideme na miestnu zabavu, ale popravde, bol som celkom slusne unaveny. A je to vyhoda byt sofer a vy ste ten, kto rozhoduje Ale nechcel som byt sebecke hovado a ked ukecavanie pokracovalo (aj ked v slabej miere) aj na chate, tak som trochu zacal rozmyslat, ze by som ich tam vzal. Cas bol 21:15. V duchu som si povedal, ze ked sa ma este raz opytaju, tak ich tam vezmem. Dal som si cokoladu, aby som si nemohol dat tvrde, co mi tiez stale nukali, ze ked uz nikam nejdem, tak mozem pit bolo 21:25 a uz mi naliali do pohara. Potom som vsak sformuloval vetu tak, ze ked sa napijem, tak uz nikam nepojdeme. Vsetci sa toho hned chytili Ale Dodo to pozehnal, ked vyslovil, ze dnesny den sme si uzili (u mna az na to lyzovanie a helmu) a nadnes uz staci A tak sme si naliali vsetci. Spat sme isli o cca 22:30.
Sobota 28/02/15
Na ranajky sme tentoraz mali parky, ktore sme zakoncili (az na mna) s chlebom a dzemom. Boli sme dost vo vahani, ci pojdeme na chopok aj dnes, alebo nie. Nakolko to vonku vyzeralo opat pofiderne. Ked nam vsak domaca pani povedala, ze toto je pocasie na typicku inverziu (tusim to aj Plaksit hovoril) a ze nam zapne Wifi, aby sme si mohli pozriet pocasie a ked sme potom aj v telke v zivej panorame videli, ze na Chopku je jasno, hned sa nam motivacia zvysila. Dnes sme mali v plane ist hned po lyzovani do Wallnes na hotel Partizan**** a tak sme si zbalili aj plavky a prezutie. Keby som vedel, co za skusku ma caka s prezliekanim po wallnes, tak by som si pribalil aj tricko a teplaky. O tom neskor.
Cesta na chopok by nam trvala par minut a cestou sme este Plaksita vysadili, ktory si isiel spravit vlastnu turu na chatu M.R. Stefanika – Dumbier – Chopok (aspon tak mi to napisal . Ako sme sa vsak dostavali na razcestie – lava strana viedla na uplne najnizsi svah a bolo tam druhe parkovisko a pravou ste sa dostali na zaklad (ten najnizsi svah bol pre deti). Na razcesti nam maval nejaky ujo, ze nech ideme do lava, ale my chceli ist vpravo a aj sme isli. Ked sme vsak prisli hore, parkovisko bolo zavrete (ujo vedel, preco na nas mava – tymto ho pozdravujem ) a tak sme zisli na razcestie a isli po lavej ceste.
Pocasie bolo fajn. Sice bolo pod mrakom, ale mraky boli vysoko. Viditelnost bola velmi dobra. Chybalo fakt uz len slnko, ale po vcerajsku som bol velmi vdacny aj za toto pocasie. Vyviezli sme sa sedackovou lanovkou a hned sme isli otestovat svah, na ktorom sme vcera skoncili. Ktory bol nedotknuty. Este musim spomenut, ze ludi bolo fakt malo na to, ze bola sobota a na druhej strane (sever?) sa konali preteky. Teraz tu sice boli tak traja lyziary, ale ked som videl, ake je to strme, nechcelo sa mi verit, ze som na tomto svahu vcera lyzoval v hmle. Mozem to vsak zhrnut tak, ze cca 2 a pol hodky sme si faaaaajnovo zalyzovali a potom sme zamierili do Kamienku na caj. Aj tu bolo malo ludi a v pohode sme si sadli. Nakolko mi ten caj, ktory tam podavaju brutaaalne chutil, tak som si chcel vypytat recept. Ale slecna casnicka povedala, ze je viazana mlcanlivostou a recept nemoze prezradit. Skoooda.
A co cert nechcel, o cca polhodku sa zacala opat prihanat hmla. Chalaniy dopili pivo a isli sme opat lyzovat. Dalo sa to este v pohode, hmla bola omnoho jemnejsia ako vcera. Po asi hodine sme to zamierili do bufetu menom Kosodrevina. Na to, ze su o dost nizsie polohovo, tak tu mali pop...i vysoke ceny. Niektore az dvojnasobne ako v Kamienku. Bolo tu dost ludi, ale sedenie sme si nasli skoro hned. A este sme aj vystihli moment, ked bolo menej ludi v rade na jedlo. Ja som si dal obrovsku parenu buchtu s makom za 5,50€ (v Kamienku mali tri parene buchty s kakaom za 3€), Dodo mal kapustnicu a Bubo bryndzove pirohy. Buchta bola v pohode, aj ked by som zjedol este jednu, ale na 11€ za obed som sa necitil. Po naobedovani sa nam ozval Plaksit, ze je na ceste na chopok. My sme isli zatial lyzovat. Este spomeniem, ze ako sme odchadzali, tak bola dooost dlha rada na jedlo. Keby sme prisli niekedy v tom case, tak cakame na jedlo aj dobru hodinu.
Po cca hodine lyzovania sme opat zamierili do bufetu Kosodrevina, bo tam prisiel Plaksit a isli sme sa dohodnut, ako dalej. Bolo tam uz pomerne menej ludi a nakolko vonku opat bola uz hustejsia hmla, tak po tom, co som ochutnal Plaksitove spagety, bol som si ich objednat aj ja. Dostal som na ne chut. Aj ked stali 6€ ehm. Plaksit dojedol a pomaly sa vybral dole. Kym ja dojem, tak pride akurat. Chalanyi uz ostali so mnou, aj ked som ich nabadal, nech idu lyzovat, ale mali ocividne dost . Po najedeni sme este dali dve jazdy (vrchna cast dolneho svahu bola jazditelna, ale ta spodna bola tak zbubnovana, ze by som tam vyvesil tabulu ,,zjazd na vlastne riziko“.
O tej 15:30 sme uz sedeli v aute a smer hotel Partizan alias wallnes. Boli sme tam zachvilu. Aj ked som najprv minul tu spravnu odbocku. Hotel, ako inak, samy luxus. Starsi pan ,,recepcny“ nas ochotne navigoval do Wallnes a mlada slecna wallnes recepcna nam dala zlavu na nasu karticku – 19€ na jedneho. Obdrzali sme specialne hodinky, ako nase kluce ku skrinkam a ideme na to.
Otestovali sme slany bazen s vlazno-teplou vodou, potom sme si o cosi dlhsie uzivali virivku a samozrejme, oprobovali sme vsetky pristupne sauny. Po takmer kazdej saune sme si dali ladovy kupel – mne sa zapacilo vedro naplnene ladovou vodou. Vedro bolo zavesene vo vyske cca 2 a pol metra a lanom ked som potiahol, tak sa na mna vylialo...pri prvej supe som si neodpustil hlasny vykrik . Samozrejmostou bol pravidelny prijem tekutin. Mali na vyver cistu vodu, ,,mochito“ a sirupy. Ja som do seba lial mochito. Stravili sme tu cca 3 hodiny.
A teraz k prezliekaniu. Aj v satni bolo dooost teplo a spodky (rozumej nieco ako termo pancuchy pre chalanov), termo triko, mikinu + overall som si na seba urcite neplanoval dat. Vyuzil som svoju maskacovu bundu a do nej som nahadzal skoro vsetko okrem toho, co som mal na sebe – overall ( do polky vsak rozopnuty, bo by som sa uvaril) a tricko. A tak nejak v kroxoch a chodzou, ako keby som pustil do gati (keby som isiel normalne, tak mi overal padne a vsetci uvidia moje krasne modre spodne pradlo ) som presiel az tam, kde bola prezuvaren. S pocitom, ze som to zvladol najlepsie ako som mohol, som sa obliekol uz tak, ze som nemusel chodit rozkrocmo. Chalaniy mali zo mna vela zabavy samozrejme.
Cestou na ubytko sme sa zastavili na veceru v Kolibe v dedinke Bystra. Musim priznat, ze ceny tam maju dost vysoke. Uz len za vyprazany syr dat 5€ mi pride dost. Ja som si dal bryndzove halusky. Hrala tam aj ziva hudba, ale bol som slusne unaveny a prave v tom case by som bol uvital co najviac ticha. Jedine, co ma tam asi najviac zaujalo, bola casnicka, co nas obsluhovala. Chalani pocas cakania na jedlo spomenuli, ze zajtra by chceli navstivit Wallnes Kaskady. Ja som chcel lyzovat, takze som bol proti Dohodli sme sa tak, ze ak bude zajtra pocasie na lyzovanie, tak pojdeme lyzovat a ked nie, tak pojdeme wallnesovat.
Vecer na ubytku sa niesol v znameni balenia a priprav na ranajsi odchod. Ranajky som dohodol s pani domacou na 9tu rano. Ked uz sme boli vo faze ,,ready“, tak bol cas, aby sme dokoncili pitny rezim a teda dopili zvysok alkoholu a piva. Mali sme ho vsak ozaj dost, hlavne piv a tak cosi aj ostalo. Nase zaspavanie prebehlo v spolupraci s TV stanicou Ocko.
Nedela 01/03/15
Rano sme boli vsetci uz o cca 7:30 hore a kedze sme uz boli zbaleni, tak kazdy z nas vyuzil cas po svojom. Ondro, ja a Bubo sme si citali knihy a Dodo sa hral na telefone. Ja som este pozrel pocasie na Sachtickach...ze +8 stupnov...a bolo rozhodnute. Na mokrom snehu nemal nikto zaujem lyzovat. O cca 8:45 sme zisli na ranajky. Den dozadu sme si robili nadeje, ze by mohla byt prazenica, ale pani domaca nase priania nevyslysala. Dostali sme to co prvy den. Sunka, syr, pecivo a na zaver lekvar. Zjedli sme hadam vsetko, co bolo na stole. Vyplatili sme pani domacu, zniesli veci do auta, rozlucili sa s pani domacou a smer Wallnes Kaskady.
Cestovali sme cca hodinu aj s mensou zastavkou na OMW, kde Bubo doplnil plyn. Hotel Kaskady je mrte nasiroko rozlozeny hotel v krasnom prirodnom prostredi. Chalanom som este v aute povedal, ze si dam prechadzku po okoli, do wallnesu sa mi uz nechcelo. Zaparkovali sme kusok pred hotelom, kde bolo neplatene parkovisko. Chalani vzali veci z auta, ja som si vzal knihu a Bubo mi dal este kluce od auta. S chalanmi som este isiel az po vstup do wallnesu, ze ci budu mat volno. Kebyze maju plno, tak ficime smer BA. Mali vsak volne a borci sa isli Wallnesovat. Ja som si sadol do luxusne (vlastne, vsetko tam bolo luxusne) zriadeneho saloniku, objednal som si varenu cokoladu a pustil sa do citania knizky.
Na zaver to zhrniem: Chalaniy sa wallnesovali cca 2 a pol hodiny. Za ten cas som presiel cely areal Kaskad (najviac ma zaujala mini-dedinka apartmanov – ako keby vlastna ulica s rodinnymi domcekmi), precital cast knihy, zjedol polku cokolady, lebo som si zle vypocital cas . Ked sa chalani vratili, tak sme vyrazili do mesta Sliac (3 minuty odtial) a pri 4tom pokuse sme natrafili na otvorenu restauraciu, aj ked vyzerala ako krcma. Doniesli nam riadne nalozene porcie. Dal som si spagety s kecupom a syrom, ale z tejto porcie by sa fakt najedli aj traja dospeli. Celu polovicu som im tam nechal. Po uspesnom naobedovani smer BA.
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
2
ja som to sem dal koli kamosom, aby to bolo aspon niekde a nie len u mna v PC vo Worde Ci si to niekto dalsi precita...nedbam
Napíš svoj komentár
..dnes ti už ludia nebudú čítat ..nič, ani reportáž zo snuffs´mords, priamy prenos z fronty, útok atomovkou, "živě zo štartu a pristátia na mesiaci /marse, abo.. hocico, whatever..
..nieto ešte x 12 stránkový popis lyžovačky :o :letim: