Pre rychlych vodicov ! ! !

Mozno to niektory dostali mailom, mozno nie, mozno to citali na nete, mozno nie...


Vždy, pri nasledujúcej ceste autom si, prosím, spomeň na túto príhodu:

Werner sa pozrel ešte raz na tacho, než chcel spomaliť. 78 km/h cez dedinu.
Tretí raz, čo ho tento rok chytili...
Policajt, ktorý ho zastavil, vystúpil z auta a s blokom v ruke kráčal k
Wernerovmu autu.
Je to Christian alebo nie?
Uniforma ho trocha zmenila, ale bol to Christian z kostola!
Werner sa vtlačil hlbšie do svojho sedadla.Bolo to horšie ako pokuta.
Policajt známy z kostola chytil známeho z toho istého kostola.
- Ahoj Christian. To je sranda, že sa zasa vidíme!
- Ahoj Werner. Christian sa neusmial.
- Vidím, že si ma zasa chytil, keď som sa ponáhlal domov, aby som uvidel
ženu a deti...
- Áno je to tak. Policajt Christian sa zdal byť nesvoj.
- V posledné dni som odchádzal vždy veľmi neskoro z kancelárie a už som bol
myšlienkami na zajtrajšom rodinom výlete. Koľko si mi nameral?
- Sedemdesiat.
- Ale Christian, počkaj trochu. Ako som ťa uvidel, ihneď som sa pozrel na
tachometer! Myslím si že to bolo len 65 km/h !
Werner sa snažil pri každej ďalšej pokute cigániť lepšie! Vynervovaný sa
pozeral na prístrojovú dosku.
Christian ale usilovne písal niečo do bloku.
Prečo nechce vidieť vodičák a papiere tak ako vždy? Vždy to nejako prešlo,
aj keď to bolo potom vždy nepríjemné sa stretnúť v nedeľu pri bohoslužbe a
sedieť vedľa seba v jednej lavici.
Werner nedočkavo povedal:
- Stále to je na tvojom rozhodnutí. Určite som porušil dopravné predpisy,
ale nedalo by sa teraz jedno očko privrieť, alebo..?
Christian písal ďalej, ... potom vytrhol papier z bloku a bez slova ho dal
Wernerovi.
- Ďakujem. Werner nedokázal skryť vo svojom hlase sklamanie.
Bez jedného slova sa Christian vrátil späť k svojmu hliadkovému autu.
Werner čakal a pozoroval ho v spätnom zrkadle. Potom otvoril zložený papier
a bol zvedavý koľko ho teraz tento špás bude stáť?
He, to je vtip? Nebol to žiadny pokutový blok! A potom Werner začal čítať:
- Milý Werner, mal som malú dcéru. Keď mala päť, zomrela pri dopravenej
nehode. Jednoducho povedané, ten chlap bol moc rýchly.
Dostal pokutu, mal súd, a potom tri mesiace v lochu a potom bol ten muž
znovu voľný. Voľný, aby mohol objať svoje obidve dcéry. Ja som mal len
jednu, a budem musieť čakať až ju budem môcť znovu objať ...v nebi.
Tisíckrát som sa pokúšal tomu mužovi odpustiť. Možno že som to dokázal, ale
na ňu musím myslieť stále. Aj teraz. Dávaj si prosím pozor, Werner. Môj syn
je to jediné čo mi ešte zostalo. Zdravím ťa, Christian.
Werner sa otočil a uvidel Christiana odchádzať.Ten sa znovu vracal tou istou
cestou späť.
Werner sa na neho pozeral, pokiaľ mu nezmizol s očí.
Až po niekoľkých minútach sa pomaly rozbehol smerom domov. V duchu prosil o
prepáčenie a ako prišiel domov objal svoju prekvapenú ženu a dcéru v náručí
pevným stiskom.


Život je veľmi cenný.
Zaobchádzaj s ním svedomite a opatrne.
Jazdi opatrne a s pochopením pre ostatných Nikdy nezabudni, že auto sa dá
kúpiť vždy, ale ľudský život ...
Uvedom si, že nariekať po nehode a ľutovať, že veď si chcel práve
spomaliť... je už neskoro.

Život nie je počítač a nedá sa vrátiť o krok späť.

Je to sranda, že človek dostane 1000 "vtipov" cez e-mail a tie sa ihneď
rozšíria ako oheň.
Ale keď sa majú rozšíriť správy, ktoré by stáli za zamyslenie, ktoré by
mohli ovplyvniť náš život, ľudia rozmýšlajú či ich rozposlať a komu ich
poslať, alebo...?

Myslím si, že táto správa by stála za veľmi častú a pravidelnú poštu.
Prajem pekný ďeň

PS: vylucujem akukolvek spojitost s mojou osobou v tomto clanku !

 Skutočný príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu