vami sú
lžami postriebrené kosti.
kladené na nemenné plecia.





preklenuté do pekiel voňavých,
objímajú tiene životov


odcudzených
mačiek túlavých,

ktorým vina um spáli do tla. stratia rozum
a odcudzia sa se-be sa-mým. aby vrátili sa
k meravým hádom spiacim, akí do ko-ky-tu
síl ne-ma-jú od-pla-ziť sa a bde-jú v spán-ku.
skorodujte! a zlomte sa i v síre a tabaku
cigár, oblekov pásikoch
stykov s iným jazykom
na smotanových dnách
bielych mís, čo páchnu
ako vytriezvenie zo sna
zlého, prebudenie o nič
lepšie nebude. svit si iba
razí ku hluchému cestu
čo v diere spí, nevylezie
von. vnútri stále syčí a
až sa prebudí, až sa
prebudí, usmeje sa
a uriekne i mňa.




- uriekli ma!
- uriekli ho!




ho
vorie
va. mi.
mi iba
klame
vždy.
keď
city
pre

va.





mi

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár