keď sa lúke moja únava vzdáva , dva neznáme disky na zemi
pristávajú a i vietor sčasti krotí sa , lebo netuší , či výdychom
úľavy natoľko ho neprehluším , že dľa mojich pľúc potok si
zazurčí a vtáky - čakajúc na to , čo nastať môže - zhuknú sa
až znova sa nadýchnem . uši zívajú , v nich poludnie si plesá.
bezostyšné slnko nado mnou medituje rovnako
mesto od nás sotva čosi vzdialené , ukryté
je v šume tráv , zatajené.
ústa mlčia , kiežby všetky.
práve teraz , teraz
si tôňa
priľahla k mojej
bosej nohe a núti ma
zabudnúť kráčať naspäť
odomkýnam pohľad do presýtenej oblohy , na duši cítim
tmavé stopy po tom všetkom , čo stalo sa
neopakovateľným , nenávratne
zašlým a šedým.
@ratsanares ďakujem a možno ťa to prekvapí - viem o tom. dokonca som to spravil schválne. všetky obrazy, ktoré som použil, sú rekapituláciou a zároveň otvárajú čosi nové. ako si si stihol všimnúť, predovšetkým motív šedej sa po dlhšom čase nečinnosti u mňa vyskytuje zákonite. tá vyšumenosť atmosféry teda nie je samoúčelná. naopak, práve tu môžeš vidieť, že azda po prvýkrát tá šedosť presakuje všetkými slovami a veršami.
dlho som sa díval okolo seba, zaznamenával a vstrebával som podnety. neboj sa, viem, že toto je veľmi slabý odvar oproti poslednému blogu z predošlého obdobia. ale ubezpečujem ťa, je to ticho pred búrkou.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
nedýcham.