sadla si k oknu a dívala sa medzi rebrá.
či neuvidí sálať teplo.
nevidela. Basta!
zakaždým, keď si.
náhoda potiahla ušný lalok.
popustila uzdu fantázii.
posplietala nám cesty.
pobláznila holuby.
spravila to toľkokrát. Basta!
bez toho, aby o tom ktosi aspoň čosi tušil.
smiala sa sama v kúte.
za dverami.
náhoda až v zime.
dopísala list zo slaného cesta.
ten list nikdy nezjedla.
pre hromadu korenia.
čierneho za vetou.
Basta!
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
bonita
24. 9.sept. 2011 14:47
ô
2
neviem prečo. strašne ma to rozosmialo. /čo asi nebol zámer, či?/
3
A že vraj Góngora mal ťažko pochopiteľný štýl vyjadrovania.
Ale viem si predstaviť, že by som si to vybral na Hviezdoslavov Kubín (ak by to bolo dlhšie).
Ale viem si predstaviť, že by som si to vybral na Hviezdoslavov Kubín (ak by to bolo dlhšie).
6
vzdy, ked citam podobny vytvor, kladiem si rovnaku otazku: co autora k niecomu takemu inspirovalo? a vzdy pridem k rovnakej opovedi: nemam kurva sajnu co vsak neznamena, ze by sa mi to nepacilo
Napíš svoj komentár