Po chvíľke odmlčania začuť z kuchyne ostrý pleskot a rev môjho mladšieho brata. Netrvá dlho kým sa mi otvoria izbové dvere a v nich stojí nasrdený otec a v ruke drží rozbité spätné zrkadlo z auta. S vycerenými zubami sa ma opýtal: “Povieš mi čo sa tu stalo, keď sme s mamou neboli doma?“. Nedalo sa odolať takým rozzúreným očiam a musel som mu všetko povedať. Totiž Alex je hyperaktívny. Udržať ho na uzde je riadne umenie. Stačí chvíľka nepozornosti a o problémy je postarané. Samozrejmosťou taktiež bolo, že som schytal zopár prudkých rečí za brata. Ako som si to predstavoval nechať ho hrať baseball s mamininími tekvicami, ktoré si vypestovala zo semien, čo dostala od britskej kamarátky. Tie mala radšej ako nás všetkých do kopy. Voľakde si myslela, že až vyrastú bude s nimi rozprávať po anglicky a nemusí navštevovať kurzy angliny. Ani psa Rockyho nechcela púšťať vyvenčiť sa na dvor, pretože by mohli s nich vyrásť mäsožravé papuče po ovlažení psími výkalmi. Nebol dobrý nápad s ňou pozerať votrelca. No čo už, šťastný to pes.
Po všetkých výčitkoch a sprdnutí idem radšej von. Sotva sa stihnem pozrieť na bok druhej ulice a tam už v kŕčovitej polohe ako pri kamasútre staré babky pozerajú jedným okom na mňa a druhým na svoje slepačie príbuzenstvo. Zase o mne určite zmýšľajú príbeh, že som susedinho záhradného trpaslíka nastrčil do latríny a oholil mačku na skinheada. Netreba nikam ponáhľať s dejom veď ja sa to za hodinu dozviem od druhých. Malá dedina, veľa informácií.
Nuž pokračujem po svojej trase končiacou u kamarátky. Prídem k domu veľkému ako šopa, lepšie povedané družstevný senník a zazvoním. Znovu nečakaný sled udalostí nenechá na seba dlho čakať..... to be continued
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
chiflada
9. 1.januára 2009 01:17
jehooo...príbeh na pokračovanie som už dávno nečítala teším sa na ďalšie časti
Napíš svoj komentár