Smrt mojho osmáčika:(((

Bol štvrtok a ja som sa v dost dobrej nálade vrátila domov. Bola som sama doma, čo mi náladu len zlepšilo a automaticky som spustila komp a pustila si Blinkáčov na plné gule. Dalšie moje kroky mierili ku klietke, kde mal svoj peliešok moj úšasnýýý kuasnučkýýý Orlando a chcela som ho poriadne vycmuqat D Ked som si ale všimla, že nejak zvláštne pokrútený leží na dne klietky a vobec sa nehrnie k dvierkam, aby som ho bleskovo pustila, strpla som. Nemuselo to nič znamenat, no ja som cítila, že niečo nie je v poriadku. Ihned som ho z klietky vytiahla a nahrnuli sa mi slzy do očí, ked sa ma vobec nepokúšal kusnút, že čo si to dovolujm ho vynášat!! Miesto toho len bezmocne hýbal prednou labkou, akoby sa nechcel len tak vzdat svojho života. Nemohla som ho len tak držat a čakat, kým zomrie, ale na druhej strane som vedela, že mu nemožem nijak pomoct. Opatrne som ho položila na vankúšiky a hodnú "chvílu" ležala pri nom a spomenula som si na to, ako som si ho od mojho bratranca zobrala (od neho ho mám..teda vlastne mala som). Bol taký chutnušký mališký..strašne velkú hlavičku mal a malé telíčko..Kriste, nechcem spomínat na to obdobie, ked ešte žil, pretože sa mi zamáče klávesnica (( My sme sa na seba fakt podobali - obaja nervaví, vymazlení, stále sme potrebovali pomaznat a žranicu..No proste dvaja blázni, ktorí bez seba (či skor ja bez neho??) nedokázali žit. Vtedy, ked som si ho odniesla domov, bolo leto, krásne počasie, presne si pamatám, ako sa ma Orlando bál..bošeee zas spomínam!!!chcela som tým proste povedat, že som ho mala necelé dva roky (a osmáci sa ako domáci miláčikovia dožívajú až 8-9!!), takže som to vobec nečakala..Jednoducho, ten pocit sa nedá opísat žiadnymi metaforami.. Ten pocit, že sa nedá nič vrátit s5 a ostávajú len spomienky..Vraj časom sa všetko urovná..Viete čo je na tom pravdy??velké shit:///

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu