Občas uvažujem nad tým, aké by to bolo odísť. Jednoducho zmiznúť a tváriť sa, že to bolo v pláne... Niežeby som o tom nejak veľmi premýšľala, ale zastihla som sa pri takejto myšlienke. Vždy sa zasmejem keď sa ma ľudia pýtajú, čo by som si vzala na opustený ostrov. Baví ma pozorovať ich reakcie, keď im poviem, že neznášam teplo a opustené ostrovy.Áno, mám rada samotu a pokoj, ale ostrov predsa len nie je tým pravým pre mňa. V každom prípade, zdajú sa mi ich narážky na moju odpoveď neprimerane nepremyslené. Načo sa pýtajú, keď nechcú počuť odpoveď??

Navyše, dnešok bol naozaj zaujímavým dňom. Prišla som nato, že už aj z mojej profesorky tvorby sa stala manipulátorka a naozaj ma pobavilo ako sa snažila na mňa použiť tie svoje fintičky. Ten jej výraz, keď zistila, že jej komentáre som nielen ignorovala ale ešte jej aj odpovedala stál zato. Naozaj si myslela, že ma donúti robiť niečo, čo nemám ako študentka v popise práce?? Hlúpe, hlúpe, hlúpe.

A nakoniec, aby to nebolo málo spomeniem naše prváčky, ktoré s nami bývajú na internáte. Už som naozaj videla všeličo, ale tie ich účesy a všelijaké nitky a šnúrky vo vlasoch ma vždy dokážu pobaviť.

Nakoniec zisťujem, že dnešok bol bohatý na ukážkové situácie. Prirodzene, ani slovo o nedokonalosti...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár