Čím viac uvažujem nad blbosťami, tým viac mi dochádza, že to blbosti nie sú. Niekedy, dáaavno pradávno boli časy, keď som si myslela, že ľudí možno rozdeliť na dobrých, a zlých. Až neskôr mi došlo že to takto nejde. Existuje iba jedna skupina: ĽUDIA.
Jednoducho je to tak, ako to je. Sme takí chybní, takí hlúpi a nepoužiteľní.
Postavila som sa proti systému aby som nebola ako oni. Chcela som všetkým dokázať, že to, čo zo mňa urobili je obyčajný netvor, mrcha obalená do tela-obalu, ktorý jediný všetkých zaujíma. Mučili ma tými najhoršími spôsobmi: Kázali mi milovať-milovala som, kázali mi nenávidieť a ja som ich poslúchla, povedali mi, aby som ničila nepriateľov a ja som sa opýtala kedy a ako...
A keď ma oddtestovali, využili a zistili, že ma vycvičili správne, nechali ma tak, nech idem a robím to všetko ďalej, dookola, bez významu.
A ja som sa im vzoprela. Povedala som, nie....ja som urobila to, čo som chcela ja. Prestala som milovať, prestala som nenávidieť, nič som neničila. Ostala som len ja, sama, taká aká som bola a taká akou som chcela byť. Mala som sto chutí všetkých ich zničiť, zbaviť sa ich existencie aby nebol žiaden dôkaz o mojej minulosti.
Ale načo? Ničia sa sami, berú ma ako hrozbu a nepriateľa. Lebo nie som ako oni?
Ja som ja, a keď sa svet postaví na hlavu, taká ostanem a nezmením sa. Môj čas príde, a potom im všetkým osud zráta prešľapy. Ja sa na to budem pozerať a smiať sa. Smiať sa tomu ich systému, ktorý nefunguje, ich pokrytectvu.

Že som sebec? Pokrytec? Hlúpa hus?
Kdeže,....
Ja som koniec

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár