Veriť na lásku je ako veriť na ufo. Je možné, že existuje, ale nikto to nerieši.

Práve v tieto dni ma nebaví o tom uvažovať. Naozaj sa mi nechce rozmýšľať nad tým, či existuje niečo ako láska, alebo akú moc má. Jednoducho len mám chuť vypnúť, a byť zasa niekym, kto nepozná hranice. Už ma prešlo to bláznovstvo klásť si otázky, už nehľadám žiadne odpovede. Verím len svojej pravde a svojmu presvedčeniu. A to mi hovorí, že sa život vracia do staro-nových koľají.
Zbožňujem ten pocit začínania odznova. Ľudia si namýšľajú rôzne hlúposti, ale táto je snáď najväčšia. A tak sa nechám aspoň pre dnešok opantať vôňou človečenstva a dám sa unášať touto naivnou predstavou: "Ľudia sa menia."
A zajtra... Zajtra prídem zasa ja. Záporná postava vašich romantických románov, ktoré voláte život. Tá bez akéhokoľvek citu, či zmienky o ňom...

 Blog
Komentuj
 fotka
jin15  28. 8. 2010 13:35
Tak sa mas fajn to je pekne ...
Napíš svoj komentár