Niekedy mám pocit, že nestačí byť zlým nato, aby vám ľudia dali pokoj. Niekedy zrejme treba byť dokonca milý, aby ľudia pochopili. A niekedy, no niekedy stačia slová. Páni, sila slov je zdá sa neobmedzená. Práve v tejto chvíli, ak čítate tieto riadky, si zrejme myslíte svoje. Máte toho plné zuby a možno, nie všetci, ale možno niektorý aj súhlasíte.
Čo je však najdôležitejšie je fakt, že s tým sa nedá nič robiť. Slová nikdy neodvoláte. Nikdy ich už nevymažete s pamäte osoby, ktorej ste nimi ublížili a mrzí vás to, či polichotili a teraz to chcete vziať späť. Nič s tým nespravíte a preto je to výhoda všetkých. Dnes mi niekto povedal, že sa niečo stalo. Niekomu ublížil, slovne, neprávom, a teraz ho to veľmi mrzí. Pýtal sa, čo by som spravila ja, na jeho mieste. A to bolo prvýkrát, čo som mu poradila: "Jediné, čo môže zmyť slová nenávisti a urážky, sú slová lásky a útechy."
Fujjj, sama tomu neverím. Povedala som to len preto, že som sa ho chcela zbaviť. No na moje zdesenie, ten dotyčný za mnou neskôr prišiel, a povedal, že som hovorila dobre, že to skúsil, a zabralo to.
A tak z vlastnej skúsenosti, aj keď úplne nechcenej, oznamujem, že zrejme naozaj niet väčšej sily, ktorou by ľudia viac plytvali, a pritom si ju viac vážili, než sila slov.
Navrhujem teda, ak je človek, ktorého neznášate, choďte za ním a povedzte mu to. Ak existuje niekto, koho milujete, spravte to isté a postavte sa tomu silným slovom. Aj v jednom, a aj v druhom prípade to môže dopadnúť katastrofálne, ale aspoň sa vám uľaví.
Veď, čo pokazíte slovom, nahradíte skutkom....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár