Podarilo sa mi vypracovať na post maximálne flegmatického človeka, ktorý ignoruje všetkých a všetko. A teraz je všetko inak. Ani neviem ako, čo sa stalo?
Nechcela som to, bránila som sa a nič. Nič z mojej neviditeľnej obrany neostalo.
Jasné, stále som zlá a krutá pre všetkých, ale už nie pre teba. Ani len nevieš, ako veľmi ma to trápi. Chcela by som sa toho pocitu zbaviť, všetkých citov. Ty sa tváriš ako neviniatko, a mňa to ničí. Ničí ma ako stále vravíš, že chceš moju dušu. Ničí ma, keď tvrdíš, že ťa obal nezaujíma. Som nervózna keď sa so mnou hráš a rozčuľuje ma, že si zo mňa robíš srandu, a ja ti to neviem vyčítať. Nedokážem ti ublížiť, aj keď v kutiku duše chcem. Chcem aby si pochopil, čo som zač a šiel ďalej.
Ale potom pôjdem sama proti sebe...Och, nenávidím lásku...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár