Jednoduché veci vo mne vždy vyvolávali pocit ničoho. Nie som za komplikovanie všetkého, ale isté veci si to priam žiadajú. Občas mám dokonca pocit, že ľudia okolo mňa to robia zámerne. Zjednodušujú situácie a neuvedomujú si, aký dopad to má.
Po tom chodia prosiť o pomoc a hľadať riešenie. A čo ja snáď vyzerám ako linka záchrany? Nie je to trošku nefér?
Na to by sa ešte dalo zvyknúť. No keď sa potom dozvedám, že tí dotyční ma všade krásne menujú za všetky katastrofy ľudstva, to už je priveľa aj na mňa.
A tak koniec mojej charite, koniec pomocným rukám.
Som zvedavá, čo poviete na sebectvo, ktoré vám naordinujem v rovnakých dávkach, v akých som ho dostala ja od vás...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár