Je trápna, zrejme ani neexistuje a núti ľudí robiť veci, pre ktoré trpia. Nesnažte sa mi teda nahovoriť aká je úžasná.
Včera som na vlastnej koži pocítila, aké to je keď z nej ľudia šalejú. Ale nemýľte sa, nie ja som šalela, ale môj bývalý. Buďme reálny, mne sa také niečo nemôže stať, kedže lásku odsudzujem. Neverím na ňu a nie, nevravím to preto, že som bola zranená či sklamaná. Vravím to preto, že to tak je.
Tak prišiel teda za mnou, volal mi, nezdvihala som, nešla k nemu. A potom začal s tým, že mám mať aspoň toľko úcty k nemu, aby sa mohol rozlúčiť.(po dvoch mesiacoh??) Lúčil sa takmer dve hodiny, zatiaľ čo ja som sa preklínala zato, aká som naivne dobrá, keď som ho chcela vypočuť. Zasa sa mi potrvdilo, že dávať ľuďom druhé šance stojí asi tak za dve veci. Najtrápnejší bol snáď ten moment, keď ma chcel objať a ja som mu uhla. Tváril sa, že to bol jeho plán a o pár minút sa rozplakal. Pýtal sa prečo, a kto ho nahradil. A ja som mu povedala jednu jedinú vetu: "Nikto, proste som dostala, čo som chcela."
Zdá sa vám to kruté? Prisilné? Podľa mňa presne toto chcel počuť. Chcel počuť, že som na ňho mala chuť, chcel vedieť, že som ho nechala dotýkať sa ma len preto, že som to sama chcela. On chcel, aby to bolo takto, len chcel výjsť z bitky o vinu ako víťaz, pre pocit, že to zvládol, že to bolo dosť dospelé.
A presne vtedy keď som mu to povedala zistil, že ma vlasne ani tak veľmi neľúbi, že len jednoducho túźi po mojom tele, že mu je všetko ukradnuté, len ak ho ešte raz pobozkám a on mi bude môcť dýchať malými dúškami na krk, a pozorovať, akú mám z toho husiu kožu.
Keď odišiel sadla som si na posteľ a zasa preklínala sama seba zato, že som k nemu bola taká milá. No tento krát som mala ešte vlhké pery a pocit, že som zasa dosiahla, čo som chcela. Nemiluje ma, ale je posadnutý mojim telom. Nie je ani prvý, ani posledný, čo si to priznal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
jin15
13. 9.sept. 2010 13:56
Optimizmus ta neopusta ....
Napíš svoj komentár