1001.

1001.

"Nemohol som tomu zabrániť. Proste sa to nedalo. Sám som mal čo robiť, aby som zostal pri vedomí. Neustále sa mi zahmlievalo pred očami. Skoro nič som nevidel. Viem len, že tam bola všade krv. Bolo tam vela krvi. A všetok ten hluk. Nevedel som sa poriadne sústrediť. Počkať, vlastne to bol plač. Pamätám si, že mi naháňal zimomriavky. Rozhodne som mal strach. A ten chlap. Teda myslím, že to bol chlap. Takú postavu nemohla mať žena. Neviem už, bol tam hrozný chaos. Hodil nás všetkých na zem. Prvého som zbadal toho chlapca. Chudák. Bol ešte mladý, asi ako ja. Celý čas iba nehybne ležal, ani sa nepohol. Oči sa mu leskli. Keď ho potom ten chlap odvliekol preč, plakal. Asi vedel čo ho čaká. Ešte že tam so mnou zostalo to pekné dievča. Sedela v kúte. Mala tak krásne zlaté vlasy. V tej špine doslova žiarili. A raz sa na mňa usmiala. Teda, bol to vlastne taký pokus o úsmev. Bola naozaj pekná. Keby som jej tak mohol pomôcť. Nezaslúžila si to. Ten plač neskôr určite patril jej. Dúfam, že veľmi netrpela. Nemohol som naozaj nič robiť. Už mi tŕpli nohy, ruky som mal zviazané tak napevno, že boli celé krvavé, ale bolesť som necítil. Koľko sme tam mohli byť ? Tri, štyri hodiny ? Neviem, nepamätám si to presne. Ale jej tvár nezabudnem. Keď sa ten chlap vrátil, želal som si, aby odviedol mňa. Zobral dievča. Jej tvár nikdy nezabudnem. Tie smutné oči, upierajúce sa na mňa ako ju vliekol po zemi. Tie smutné oči a krásne zlaté vlasy. Už ich nikdy neuvidím. Napokon som zostal sám. Nemal som kam utiecť. Nemal som kam utiecť pred plačom, ktorý som počul. Ani som nevedel, kde som. Bol som s tým zmierený. Zmierený so smrťou. Ruky ma začali prvýkrát bolieť. Skúsil som sa obrátiť na druhý bok, ale prinieslo to iba ďaľšiu bolesť. Zostal som teda tak, ako som bol. Tie výkriky mi naháňali hrôzu. Nemal som už vela času. Zrazu plač utíchol. Nastalo božské ticho. To ticho, ktoré som si celý čas želal, to ticho, za ktoré som sa modlil. Uvedomil som si zrazu, prečo je také ticho. Zamrazilo ma. Vedel som čo sa stalo, ale to ticho bolo pre mňa vykúpením. Konečne som sa mohol sústrediť. Potreboval som sa trochu ukludniť. Srdce mi bilo až príliš rýchlo. Cítil som ho na krku, na zápestiach, v žalúdku. Išlo mi vyskočiť z hrude. Zavrel som oči. Prečo ja ? Prečo ten chlapec, prečo to dievča, prečo všetci ? Nevedomosť ma zabíjala. Aspoň, keby som vedel, prečo mám zomrieť. Moje myšlienky preťal zvuk. Srdce sa mi zastavilo. Božské ticho sa premenilo na diabolskú hrôzu. Dvere sa otvorili. Na zem, kde predtým ležal ten chlapec, dopadla bota. Zdvihol ma za ruku a prevesil si ma cez rameno. Bolesť v nohách a rukách sa nedala vydržať. Takmer som nedýchal. Studený pot na čele vystriedala teplá, čierna krv. Asi som sa udrel do hlavy. Potom si už nič nepamätám.

Prebral som sa v tmavej miestnosti. Prvé, čo som si všimol, bolo okno. Dosky na ňom nevyzerali moc pevne. A ten hluk. Počul som autá. Krv na tvári mi už zaschla. Lanko bolo preč, mal som voľné ruky. Chvíľu mi trvalo, kým som sa postavil. V miestnosti neboli dvere, iba jedny na strope. Boli príliš vysoko. Bolel ma bok, asi ma sem hodil zhora. Okrem toho tu bol ešte stôl. Nie veľký, iba taký malý, písací. Bol na ňom nejaký papier. Zobral som ho, bolo tam niečo popísané. Viac ma však zaujímalo okno. Dosky išli dať dole holými rukami, niekoľko triesok som už ani necítil. Oslepilo ma svetlo. Po pol minúte som sa odvážil vykročiť von. Preliezol som cez rám, okno bolo na druhom poschodí, takže som musel skočiť. Dopadol som na mäkkú trávu. Obrátil som sa, prezrel si dom, v ktorom som strávil posledných pár hodín. Vyzeral úplne obyčajne. Vykročil som na chodník. Bol som slbodný, nevedel som tomu uveriť. Srdce mi ešte stále bilo jak bláznivé. Ľudia si ma obzerali, ale nikto sa ani len nezastavil. Nevadí. Vedel som, kde som a kam mám ísť. Spomenul som si na list papiera z izby. Vytiahol som ho z vrecka, roztvoril som ho. Zrak mi padol na tri vety:

Zabil som ich tisíc.
Ty si tisíci-prvý.
Máš život.



Nikdy som nikomu nepovedal, čo sa stalo.
Do smrťi však budem rozmýšlať, prečo práve ja.
Nikdy na to neprídem."

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu