Dážď

Jediné, čo bolo počuť, bolo búchanie okeníc. Vietor bol čoraz silnejší. Anna sa krčila pri kozube. Voda už bola takmer horúca aj napriek tomu, že oheň už pomaly vyhasínal.
“Sergei, čaj budeš mať o chvíľu hotový.” oznámila potichu.
Sergei stál pri okne a pozoroval nebo.
“Už idem.” povedal.
Ešte sa posledný krát pozrel na oblohu a potom sa otočil k Anne. Usmial sa.
“Stále nič.” povedal potichu.
Zdvihol horúcu šálku a napil sa.

Pomaly položil šálku na stôl. Vylial pri tom trocha čaju, ale nevšimol si to. Obrátil sa k oknu. Vietor bol stále silný, ale búchanie okeníc už nebolo počuť. Oheň ešte stále tlel.
"Dopi ten čaj, prosím." povedala Anna. Sergei sa na ňu pozrel. Hladel jej do očí. Potom sa strhol a zobral do ruky šálku. Napil sa.

Vietor už pomaly slabol. Sergei položil prázdnu šálku na stôl. Odvrátil sa od kozuba a prikročil k oknu. Vzhliadol na oblohu a v očiach sa mu zablesklo. Otočil sa k Anne.
“Prší.” povedal po chvíli ticha.
Anna sa postavila a smutne sa naňho pozrela.
“Poď sa pozrieť.” povedal jej.
“Nie, nechcem to vidieť.” odvetila a znova si sadla k dohasínajúcemu ohňu. Na tvári jej zostal slabý úsmev. Sergei teda stál pri okne sám a pozoroval dážď. Sledoval, ako bomby klesajú k zemi. Ako padlí anjeli vyhnaný z neba.

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu