KAPITOLA 2: A SME V RITI...
“Sakra, prečo si musím vždy všetko žehliť sám ??? rozčuloval sa Freddy.
V ruke držal biely lavór plný vypraných špinavých ponožiek.
“Lebo si nevieš nájsť poriadnu buchtu, ty debil, preto!” odpovedal mu Paullie.
“Ty sa radšej neozývaj. Pozri sa na seba! Mastné tielko, pupek vonku, žiadne vlasy, tiahne ti na štyridsiatku a deti nikde. Hlavne že stale fajčíš tie svoje smeti.. Za 5 rokov z toho skapeš, to ti vravím.”
“Vieš čo ? Daj sa vypchať. Človek ti chce dobre a ty takto! Serem na teba !” skríkol Paullie a vyšiel z izby. Po chvíli bolo počuť ako buchli vchodové dvere. “No to ma poser, krpec debilný.” uľavil si Freddy.
Ponožiek z lavóru neubúdalo.
“Čo ja sa tu budem s týmto srať ? povedal si po chvíli a vyhodil lavór s ponožkami von oknom. Otvoril šuflík a tradične z neho vytiahol dva male samopaly značky U.Z.Y., typ M.A.K. 100. Zastrčil si ich za svoj brand new koženný opasok z mŕtveho psa a vyšiel von s domu. Nezabudol si svoj “crocodile-dundee-style-klobúk” a svoje nové lenonky. Aspoň cez ne môžem pozerať ženským na cecky a nič si nevšimnú, pomyslel si.
Prešiel cez ulicu kde male deti bili male deti a dostal sa na Main Street, hlavnú to ulicu.
Jeho žalúdok sa ozval nepríjemným tónom. Zamieril teda do starej talianskej pizzerie.
Nečakane bola poloprázdna, pred budovou však stáli tri čierne limuzíny.
Vošiel. Rýchlo si prezrel miestosť. Za barom tradične Luigi, pri peci Sergio, mladý čašník Luco podával hosťom jedálne lístky. Na prvý pohlad všetko v poriadku.
Freddy prešiel až ku kuchynským dverám. Nestihol ich však otvoriť, pretože z nich vybehol Paullie. Bol celý od krvi, v ruke držal sekáčik na pizzu. Schytil prekvapeného Freddyho za golier bielej košele. “Rýchlo preč!” povedal mu a už bežali ku dverám. Z kuchyňe sa ozvali neslušné slová a vybehlo pár nabúchaných týpkov. Vela v svaloch, nič v hlave. V rukách zbraňe. Ozajstné. Paullie a Freddy už boli takmer vonku. Od dverí ich delilo niekoľko centimetrákov keď sa otvorili a dnu vošiel Don.
“A sme v riti…” zašepkal Paullie.
pokračovanie nabudúce...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
dudusho
1. 5.mája 2008 21:05
skopirovane
Napíš svoj komentár