KAPITOLA 3: NEČAKANÉ STRETNUTIE
Nemenované osoby Dona a jeho dvoch chlpatých goríl vstúpili dnu. Smrad v celom podniku sa značne zväčšil. Freddy s Paulliem ustúpili, čo sa len dalo.
“Kdo to, sakra, je ?” spýtal sa potichu Freddy.
“Ty nepoznáš Dona ? On zariadil aby boli v meste inštalované eskalátory a kadibúdy na námestí. Jeden z najmocnejších Donov v tejto provincii.” zašepkal Paullie.
Don sa uškeril. Zuby žlté sťa páliace slnko oslepili Freddyho aj cez jeho lenonky. Podišiel bližšie.
“Čo to tu máme ? Dvaja posratý blbi. Jeden tlstý a škaredý a druhý škaredý.”
“Kdo ti tu je škaredý….? ”začal Freddy ale Paullie ho zarazil. Bol očividne nervózny a potil sa. Ešte k tomu sa aj triasol a po chvíli sa pomočil. Nakoniec omdlel.
“Ten tvoj krpatý kamarát je nejaký mäkký…” usmial sa Don. Kývol gorile, ktorá ho zdvihla a prevesila si ho na rameno.
“Dlží mi dva mešce dukátov. Máš čas do zajtra. Nehladaj ma, ja si ťa nájdem.”povedal Don a odišiel spreč. Freddy až teraz pochopil čo tu smrdí. Zase si zabudol navliecť plienky.
“Sakra. Kde zoženiem taký balík ? To je nemožné. Absolúte. Asi utečiem. Niekam do cudziny. Alebo z mesta. Možno ma ani nebude hladať…” rozmýšlal Freddy.
Nebol zvyknutý riešiť takéto problémy. Vlastne nebol zvyknutý riešiť vôbec žiadne problémy. Paullie bol síce jeho najlepší kamarát, ale oplatí sa mu preňho riskovať svoju holú riť ? Snáď by to urobil aj on pre mňa…pomyslel si Freddy a z myšlienkou na Paullieho veľkú chlpatú zadnicu odišiel zo svojho apartmá.
V kažom prípade to nebudem riešiť tak, ako sa to odomňa čaká. Urobím to pekne-krásne old-fashioned-way. Po mojom. Dneska sa bude zomierať, bejby…
pokračovanie nabudúce...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár