Taxikár

Taxikár

Pozrel som cez okienko. Stále prší. Už ma to nebaví. Keby boli aspoň zákazníci. Lenže kdo by bol teraz vonku ? V takomto počasí ? Dnes v noci nikdo nepríde. Určite. Kiežby som tak mohol ležať v mojej teplej mäkkej posteli. To by bolo oveľa lepšie, uvažoval som. Skúsim sa presunúť niekde inde, povedal som si a pomaly som pustil spojku, pohol som sa, pridal som plyn a preradil na dvojku. Zastavil som v bočnej uličke. Otvoril som si okienko a zapálil si cigaretu. Z rádia hrala príjemná hudba. Už sa mi nechcelo spať. Zrazu som zbadal siluetu. Postava si to očividne mierila k môjmu autu.
"Máš volno ?" spýtal sa chlap.
"Mám volno, ak máš peniaze." odpovedal som.
"Si myslíš, že by som si chcel zobrať taxík, keby som ich nemal, alebo čo ?" spýtal sa ma s miernym úsmevom.
"Naskoč." odpovedal som mu.
Chlap si otvoril dvere a zvalil sa na zadné sedadlo. Bol z neho trochu cítiť alkohol, trochu pánska voňavka.
"Tak, kam to bude ?" začal som.
"Idem domov, choď smerom von z mesta po hlavnej, potom ti poviem viac."
"Okej."
Prezrel som si ho v spätnom zrkadle. Bol vcelku dobre oblečený, klasický športový typ. A nevyzeral vôbec zle.
"Ťažký deň ?" opatrne som začal.
"Ani mi nehovor. Potreboval som zresetovať mozog." odpovedal.
"Čo to bolo ? Vodka, rum ?" pousmial som sa.
"Ale čo by, whyskey sme si dali."
"No whiskey mám rád aj ja. Takže ste niečo oslavovali ?"
"Nie, nie. Bol som na priváte, vieš. Potreboval som nejakú ženskú.No a z chlastom ide všetko lepšie, nie ?" usmial sa.
"Lenže tá suka ma opila tak, že som sa prebral na podlahe, premrznutý na kosť. A chýbali mi štyri tisícky. Sviňa." dokončil.
"No, vieš, každá si vie nájsť cestu k peňaženke, keď nie je chlap na blízku. Musíš si nájsť takú, ktorá ťa má naozaj rada. Pozri sa na mňa kamoš, spraví čo jej poviem a je o desať rokov mladšia." radil som mu.
"Blbosť, všetky sú rovnaké, idú buď po peniazoch, alebo po sláve. A ja už nemám ani jedno, ani druhé." zakončil to chlapík.
"No pozrime sa, pán je teraz nasraný na celý svet. Zrazu. Keby si si dával trošku pozor, nemuselo sa to stať." vložil som sa do debaty.
"Vieš čo, nekecaj a pozeraj radšej na cestu." upozornil ma.
Už sme dorazili na miesto. Chlapík sa však nejako nemal k odchodu.
"Pozri, viem, že sa taxikárom často klame, ale naozaj nemám peniaze. Museli zostať na tom priváte. Nechcem robiť tebe problémy, tak ma ešťe zober naspäť a ja ti zaplatím." povedal mi.
Očividne mal už toho za sebou dosť a asi hovoril pravdu, tak som sa nad ním zlutoval. A tie peniaze som potreboval.
"V poriadku, tak sa otočíme." privolil som.
Cesta ubehla bez slova. Došiel som s autom až na miesto, kde som ho vyzdvihol.
"Vieš čo, je to o kúsok ďalej. Pozri, mám od nej aj vizitku." podal mi kúsok papiera.
"Dlhého päť ? Tam bývam." zhrozil som sa.
"Tu knčí sranda, ako vyzerala tá žena, hovor!" skríkol som.
"Taká blondýna, s malou jazvou na nose."
Skrútil som volant, pred očami sa mi zahmlilo, nohy mi oťaželi, neustále som pridával plyn.
"Počuj, ja som to nevedel. Čo robíš ?" kričal na mňa chlap.
Dostali sme sa až na koniec mesta. Cesta sa stáčala do hôr. Dole kopcom však bolo jazero o ktorom som vedel. Dupol som na plyn.
Auto prerazilo zvodidlá a chvíľku letelo vzduchom. Padli sme rovno do stredu jazera. Auto sa začalo rýchlo potápať, dnu sa dostávalo čoraz viac vody. Márne sa snažil dostať sa von, dvere som zamkol. Otočil som sa smerom k nemu. Chcel som ho vidieť. Auto už bolo na dne jazera, okolo nás bola temnota. Došiel mi kyslík, chlap už tiež nemal.
Obaja sme skonali.


Na druhé ráno sa moja žena zobudila do krásneho slnečného dňa. Skvele sa naraňajkovala, umyla si vlasy a keďže mala v peňaženke štyri tisíc korún, išla nakupovať.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu