v živote som už spravila pár významných krokov.
Rozhodla som, či to bude tak, a či tak,
čas ide rýchlo- ako vlak...
Už niesom malé dieťa, na ktoré je treba dohliadať,
už som zodpovedná, sama o seba sa viem postarať.
Pomocnú ruku rodičov síce potrebujem,
no za chrbtom ich nechcem mať, keď nakupujem.
Občas si hovorím : Prečo sa o mňa tak boja?
Žeby to nakoniec bola chyba moja?
Ja som nič zlé nerobila,
zo svojích chýb som sa poučila!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
fxx
29. 6.júna 2011 21:14
2
ehm v 12-tich? ach v 12-tich som ani nerozmýšľala nejako či som zodpovedná, alebo hej? ja neviem.
ale určite som si nemyslela že sa viem o seba postarať, len som chcela byť dospelou a veľkou.
a teraz? chcem mať dvanásť a vidieť, vážiť si že sa rodičia o mňa strachujú, boja sa o mňa a... starajú...
mať tak dvanásť
ale určite som si nemyslela že sa viem o seba postarať, len som chcela byť dospelou a veľkou.
a teraz? chcem mať dvanásť a vidieť, vážiť si že sa rodičia o mňa strachujú, boja sa o mňa a... starajú...
mať tak dvanásť
3
Buď rada, že sa o teba starajú a boja sa o teba, mám onedlho 19 a moja mama mi volá o pol0tej, že mám isť domov, lebo je neskoro.
Ono rodičia sa o nás budú vždy báť a starať sa o nás.
Si mladá, váž si to.
A neviem celkom ako by si sa o seba dokázala postarať....
V 12-13tich som si to myslela, tiež a teraz padám na hubu...
Buď rada, že sa o teba starajú a boja sa o teba, mám onedlho 19 a moja mama mi volá o pol0tej, že mám isť domov, lebo je neskoro.
Ono rodičia sa o nás budú vždy báť a starať sa o nás.
Si mladá, váž si to.
A neviem celkom ako by si sa o seba dokázala postarať....
V 12-13tich som si to myslela, tiež a teraz padám na hubu...
Napíš svoj komentár