Rád by som začal citátom od Aristotela z textu, ktorému bude táto esej venovaná: „Dobro je to čo k tomu všetko smeruje“ . Je to naozaj tak, že všetko mravné konanie a rozhodovanie smeruje k dobru? Určite áno, o tejto otázke by som nepochyboval. Pochyboval by som skôr, či je možné dôjsť k absolútnemu dobru. Aristoteles preferuje dobro kolektívu pred jednotlivcom. Ja sa úplne nestotožňujem s názorom, že absolútne dobro kolektívu je nadradené dobru individuálnej bytosti. Keď v spoločnosti čo i len jedna bytosť bude nešťastná a nenaplnená, tak celý koncept kolektívneho dobra sa zrúti. Lebo kolektívne dobro je o blahu všetkých, ba samo o sebe to znie veľmi uniformne. Poďme sa teda venovať problému individuálneho dobra. Existuje? Vari nájdeme človeka, ktorý by povedal, že ho dosiahol? Vari nájdeme človeka, ktorý sa po dokončení cieľa nevydá na cestu za ďalším cieľom? Iste, aj keď si predstavíme človeka, ktorý vie tlesknutím ruky dosiahnuť všetko, čo sa mu žiada, nemôžeme tvrdiť, že to absolútne dobro dosiahol, pretože sa snaží dosahovať ďalšie a ďalšie méty. Vďaka tomuto poznatku môžeme s istotou povedať, že absolútne dobro je utópia. Nehovoriac o tom, že v dnešnom svete sa môže zdať, že konečné ciele sa vytrácajú a človek sa na oko uspokojuje s čiastočnými cieľmi. Stráca sa cieľavedomosť. Uviedol by som ako príklad Augustína z Hippo, ktorý si v 19-nástich rokoch kládol existenčné otázky a bádal po cieľoch! A dnešný človek v 19-tich rokoch? Pozerá sa ešte na hviezdy a pýta sa: „Čo je človek?“. Už Aristoteles hovorí že: „Mladý človek žije pod vplyvom vášní.“ S týmto by som si dovolil nesúhlasiť, pretože každého človeka vášne jednak sužujú a jednak potešujú. Už od narodenia je človek tvor planúci vášňami. Nemyslím, že by v starobe neboli vášne, hoci toto tvrdenie nemôžem podoprieť vlastnou skúsenosťou. Vášne sa menia, vyvíjajú a možno sa dokážu aj niektoré kontrolovať viac, s pribúdajúcim vekom a skúsenosťami. Používať pojem mladosť ako kritérium charakterovej nezrelosti je krátkozraké. V mojom okolí je veľa ľudí charakterovo nezrelých aj napriek ich vyššiemu veku, no platí to aj naopak.. Mladosť je len prechodný stav, ktorý časom pominie. Preto mladý človek právom zasadá na prednášky z politológie a iných vznešených vied. Vari nie je súčasťou štátu? Nemá volebné právo? A v dnešnej dobe, vari politici nie sú opantaní vášňou ešte viac ako mlaď? Budúcnosť je práve v rukách mladých, preto je veľmi dôležitá ich účasť na diskusiách o štátnych vedách. Tejto dobe prajem viac otázok a bádaní po absolútnom dobre, viac vznešených cieľov a hlavne mravne dobré konanie. Nech nám i štúdium Aristotela je balzamom pre formu nášho tela, olejom pre neurologické siete v mozgu. Snáď každý nájde svoje dobro, či už tu alebo potom. Po čom?
Veľmi zaujímavo napísaný blog a o ešte zaujímavejšia samotná téma, chválim kritiku ageizmu... "Používať pojem mladosť ako kritérium charakterovej nezrelosti je krátkozraké." Aristotela som nedávno čítal, teda nie priamo, ale rozbor jeho prednášok z cyklu o antickej filozofii, v podaní Jana Patočku. A skutočne bol mojim neuronálnym sieťam balzamom. V mojich očiach to trumfne väčšinu postmoderny resp. toho, čo sa písalo v posledných pár desaťročiach, ale tak to skoro každý antický filozof, čo som zatiaľ čítal.
S Tvojou analýzou súhlasím. A v súčasnosti čítam dosť pojednaní o presne tejto téme, aj čo to znamená v praxi (až po hraničné a kontroverzné oblasti, teda eutanázia, potraty, hodnota života u neľudí, vojnové násilie, samovražda, trest smrti, hladomory, environmentálna etika atď....). Tá kniha je skvelá, ku každej téme sa vyjadruje iný autor (niektoré závery sú uspokojivé samozrejme,viac, niektoré menej) ... » www.amazon.com/Matters-Life-De...
škoda že si nedal odseky, ľahšie by sa to čítalo. aristotela som študoval len okrajovo, je paradoxné, že zimný semester sme začali novovekou filozofiou! totalny nezmysel, lebo bez poznanych pojmov a poznania minimalne zakladov starovekej filozofie sa nedá porozumiet novovekej... filozofia a teologia je moja láska, lebo tam som našiel zmysel života... nech sa ti darí
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
S Tvojou analýzou súhlasím. A v súčasnosti čítam dosť pojednaní o presne tejto téme, aj čo to znamená v praxi (až po hraničné a kontroverzné oblasti, teda eutanázia, potraty, hodnota života u neľudí, vojnové násilie, samovražda, trest smrti, hladomory, environmentálna etika atď....). Tá kniha je skvelá, ku každej téme sa vyjadruje iný autor (niektoré závery sú uspokojivé samozrejme,viac, niektoré menej) ... » www.amazon.com/Matters-Life-De...