Prepáč za poetické chvíľky Vtedy som znásilňoval sám seba Úplne bez odporu Padali kútiky úst ako domino Pod čelom to vrelo Päť malých nedočkavcov na ruke Triaslo sa od nechtov dole Steny ako pilník Kým pravá píše Nirvána rastie s plienok Crack ju naučí chodiť Ukazovákom a prostredníkom Cupitať po zdrapoch Prepáč za to že mocnie Že myseľ v puberte chlpatie Uteká po prstoch A nohy nechápu Hlava smilná Samú seba Až do raja Až do čierneho obleku Blog 0 0 0 0 0 Komentuj