Prepáč za poetické chvíľky

Vtedy som znásilňoval sám seba

Úplne bez odporu

Padali kútiky úst ako domino

Pod čelom to vrelo

Päť malých nedočkavcov na ruke

Triaslo sa od nechtov dole

Steny ako pilník

Kým pravá píše

Nirvána rastie s plienok

Crack ju naučí chodiť

Ukazovákom a prostredníkom

Cupitať po zdrapoch

Prepáč za to že mocnie

Že myseľ v puberte chlpatie

Uteká po prstoch

A nohy nechápu

Hlava smilná

Samú seba

Až do raja

Až do čierneho obleku                                

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár