Dnes to nebude dlhý zápis. Som totiž rozbehnutá, roztancovaná, učenie mi ide, Peter je super kamoš a všetko naberá super smer. Užívam si víkend. Cvičíme na súťaž a tak. Vlastne píšem, lebo som došla po stranu 123. tá strana opisovala, ako sa hrdinka filmu musela odmietnuť troch chalanov, aby mohla byť s tým, ktorého má rada. Škoda, že mňa nechce ani jeden. Otvorila som list a v ňom stálo:
Milá Andrea
Je mi ľúto, že som sa s tebou o tomto nikdy nerozprávala, ale uznaj, že sirotinec je fuška. Tak som aspoň napísala tento list. Chcem ti povedať, že ten pravý je len jeden. A ak ho stretneš, tak sa ho drž. Ako ho spoznáš? No nie som profík, ale toho môjho som spoznala tak, že sa mi rozbúšilo srdce, takmer som vyvrátila rybu, čo som mala na obed(na šťastie sa to nestalo, ale zabehla mi malinovka a ja som ju vypľula a potom ho celého poliala omáčkou.) Ale pamätaj si, že ak ťa ľúbi aj on, drž si ho. A hlavne maj ho rada aj ty a ak si budeš istá, že je to on, daj mi vedieť.
S láskou Maja.
P.S. veľa šťastia v škole.
Budem úprimná, čo ak je ten pravý Peter? Ja viem, že teraz sme len kamaráti, ale máme pred sebou celý rok. Dnešný zápis skončím citátom: -Tak mi Pán Boh pomáhaj.-
28. 9. streda
Dlho som nepísala. To preto, lebo mám vážne málo času. Keď nie som v škole, učím sa do školy a keď sa neučím do školy, nacvičujem na súťaž. Ale nesťažujem sa. Vlastne je to úžasné. No fakt. Je to sranda. Teraz idem radšej spať. Tak dobrú noc.
29. 9. štvrtok
Aj keď je hrozne neskoro, toto si musím zapísať. Dnes, keď sme s Petrom ostali sami na obede, lebo Gabi musela ísť na izbu, niečo si zabudla. Tak sme ostali pri stole aj s jeho priateľom Gustom, vytvorili sme takú partiu. Ja, Gabi, Peter a Gusto. Ale v tej chvíli sa gusto kamsi vybral. Takže sme ostali ja a Peter. A vtedy to prišlo. Tak sa mi rozbúchalo srdce, že som nevedela čo robiť. Bola som v rozpakoch. Neviem, čo do mňa vošlo, teda okrem obeda. Ale potešilo ma, že aj Peter vyzeral, že nie je vo svojej koži. Ani slovo sme nepovedali. Potom som vstala, že pôjdem do triedy. Božičku, trapas!
13. 10. štvrtok
Ten pocit sa zmenil na radosť, keď vidím Petra. Je to čudné. Aj učenie mi ide, aj s číslom na súťaž sme s Gabi pokročili. Teším sa. Na súťaž, škola mi ide ale je tu jeden malý problém. Asi som sa buchla do Petra. A teraz čo? Neviem, či to je naozaj tak, ale ideme sa zajtra prejsť, tak uvidím.
14. 10. piatok
Mám sa fakt dobre. Nie, nie dobre, ale rozprávkovo. Boli sme s Petrom vonku. Len sme sa prechádzali a rozprávali. A smiali. Tak dobre mi nikdy nebolo. A potom to prišlo. Keď sme zastali, že si urobíme fotku, nahli sme sa k sebe, aby sme vošli do snímky. Peter stlačil tlačidlo a potom sa naše pery mimovoľne spojili a pobozkali sme sa. Keď sa naše pery odpojili, povedal: “Prepáč, ja...ja som...nechcel som.“ Ja som sa usmiala a povedala: „Nevadí, mne sa to páčilo. Vlastne, sa chcem opýtať, no...veď vieš..., či nemáš dievča.“ Otázku som sprevádzala nesmelým úsmevom. Peter, môj
S-S-E princ sa usmial.
„Nie, nemám, no vlastne, už áno.“ Potom sme sa znova pobozkali. Bol to nádherný pocit. Akoby mi nič nehrozilo a nič iné nejestvovalo. Len ja a on. Len my. Znie to tak pekne. Mám chlapca. A neverím, že som nevidela, čo k nemu cítim. Veď ho ľúbim. A ako veľmi ani som nevedela, že vo mne toľko lásky je. A môj sen o princovi sa splnil. Ani som netušila, že až prídem na školu, budem až tak šťastná. Keď sme sa vrátili, rozlúčili sme sa dlhým bozkom a rozišli do svojich izieb. Všetko som vyrozprávala Gabi a ona žasla, že som si tak rýchlo našla chlapca. A teraz nastúpila bezmenná spolubývajúca.
„Moja, to si skorá. Mala si ho zbaliť prvý deň a nie čakať viac ako mesiac.“ To ma šokovalo, lebo sa nám vyhýbala celú dobu, čo sme v škole. Odbila som ju.
„Čo sa stalo, že sa naša nemá ozvala? Stal sa zázrak! Volajme na slávu! Hip-hip hurá! Hip-hop, hurá!“
„Zatvor si chlebáreň moja, dobre?“
„Dobre a teraz vážne. Chceme počuť tvoje meno. Takže, vysyp to.“ Naliehala som.
„Božíčku, vy ste otrasné. Tak dobre. Som Aurora.“ To meno sa mi páči. Aurora. Veľmi pekné nemyslíte? Ale po tom ako sa nám priznala so svoji prekrásnym menom (rozmýšľam, že si ho raz dám ako umelecké) sa už zasa ponorila do mobilu. Tak teraz píšem, ale už idem spať. Ani neviem, či od šťastia zaspím. Ale musím. Nech sa mi sníva o mojom Petrovi(mojom S-S-E princovi.). Dobrú noc.
Juuhuuuuuuuhúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúú.
Tak, už idem spať. Ale vážne. Už idem.
00:12
Neskutočné. Som taká šťastná, že sa len prevaľujem v posteli a nespím.
15. 10. sobota
Ja zomriem. Nemôžem tomu uveriť. Taká katastrofa. Také šialenstvo. To nieee. Viete, čo sa môže stať len mne? Tak ja vám to poviem. Gabi si zlomila nohu. Áno. musím vystupovať sama. Išla som za profesorkou a stal sa pravý opak toho, čo som chcela, teda nevystupovať. A teraz som v r..........zadnej časti tela. Profesorka Svenová to samozrejme chápe a povedala, že môžem tancovať SAMA. Mala som debku, že budem na javisku, a to so mnou mala byť najlepšia kamarátka. A teraz mám vystupovať sama? To snáď nie!!!!!!!!!!! Ja sa tak bojím. Mám takú trému. A to je koncert až v máji. Do vtedy sa buď zbláznim, alebo skočím z učebne anglického jazyka, čo je na 4. poschodí. Aspoň Peter ma drží. Povedal, že ja to ako vždy zvládnem, lebo som najtalentovanejšou tanečníčkou vo vesmíre. Nie je zlatý?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár