„Dobré ráno.“ Pozdravila som mamu a starkých, ktorí už sedeli za stolom a raňajkovali. „Poď sadni si za nami. A jedz koľko ti hrdlo ráči.“ Povzbudil ma starký. Starký je veľmi milý, lepšieho človeka si neviete ani predstaviť. Natrela som si čerstvý chlieb maslom a pokvapkala si ho trochou medu. Starká mi naliala do malej šálky bielu kávu. „Dnes príde na návštevu tvoja sesternica Ariadne. Mali by ste sa lepšie spoznať, pretože v septembri bude tvojou spolužiačkou. Budeš sa v novej škole aspoň o trochu lepšie cítiť. Keď sme doraňajkovali pomohla som im spratať zo stola. „Idem si zaplávať. Nechceš ísť so mnou?“ Spýtala som sa mamy. „Nie zlatko. Idem s Hermes nakupovať. Možno zajtra.“ „Okej, tak si to uži.“ Vonku bolo hrozne horúco. Ideálny deň na to, aby som sa trocha osviežila v mori. Prišla som na pláž medzi prvými. Rozprestrela som si oranžovú deku, ktorú mi Emily venovala na narodeniny. Uložila som na ňu svoje veci a bežala som do vody. Chvíľku som si nerušene plávala, keď zrazu nejaké dievča začalo kričať o pomoc. Neváhala som ani na sekundu a plávala som k nej najrýchlejšie ako som vedela. Bola to pre mňa hračka keďže som v mojej starej škole absolvovala plavčícky kurz. Dievča som vytiahla na breh. Mohla byť asi tak stará ako ja. „Si v pohode?“ Spýtala som sa jej. „Áno, myslím že áno.“ Odkašľala si a posadila sa. Zabalila som ju do svojho uteráka aby sa trochu zohriala. „Ďakujem. Dostala som silný kŕč do nohy a nevládala som sa pohnúť.“ „To nič, v poriadku. Inak ja som Lilly. Teší ma.“ „Chera. Tiež ma teší.“ Rozhodla som sa ju lepšie spoznať, pretože sa mi zdala byť vcelku fajn. Zašli sme spolu na zmrzlinu a pod tieňom vysokej palmy sme sa zhovárali až do obeda. „Už musím ísť. Maj sa pekne Lilly!“ Pomaly sa mi strácala v diaľke. Pozbierala som si svoje veci a pomaly som kráčala domov. Teda ja vlastne neviem, či to môžem nazvať dmovom. Môj pravý domov je tam, kde je moje srdce – v Califfornii. Moje srdce ostalo u Jasona. Dúfam, že sa mi raz vráti. Prišla som k domu a zaklopala som na dvere. Otvorilo mi hnedovlasé dievča s veľkými modrými očami. Veľmi sa na mňa ponášala. Keby mala blond vlasy ako ja, boli by sme skoro ako dvojičky. „Ahoj, ty musíš byť Lilly.“ „Ahoj Ariadne. Ako sa máš? Nevideli sme sa už celé roky.“ Naozaj. Videla som ju naposledy asi keď som mala dva roky. A to si ani sama nepamätám. Dúfam, že z nás budú prateľky. „Ari, Lilly nechcete sa ísť previezť na lodi? Idem loviť ryby, starká ich chce upiecť na večeru.“ „Jasné,“ Vyhŕkli sme naraz a zachichotali sme sa. Na bicykloch sme prišli do dedinského prístavu a nasadli sme do malej loďky. „Tak posádka, držte sa.“ Bolo zaujímavé pozorovať starkého ako loví a zároveň sa zhovárať s Ariadne o všetkom možnom. Chytili sme asi 4 veľké ryby, keď starký povedal, že je čas vrátiť sa domov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár