Čistá nevinnosť, krehkosť...
Vznikla z nás a my sme ju zabili!
Ukázali sme svoju sebeckosť...
Cítim sa tak prázdna
Viem, že som vinná
I keď spolu plačeme
I keď sa smejeme
Naša láska chcela nechať odkaz
A MY sme jej dali ranu pod pás.
Ja viem, že budeme spolu navždy
No náš hriech s nami
Bude nás sprevádzať všetkými snamy
Počuješ?
Ten krik - tak prenikavý
Že sa brániš ako jež
No nejde to, i ty si vinný!
Neignoruj ho!
Chce nás potrestať a má nato práva...
Dnešné, i všetky nasledujúce rána
Keď nám nechutí ani len káva
A pritom sme horúci ako žeravá láva...
Vnímaj!
No odolávaj, otoč sa chrbtom
A zamávaj!
Stojíme pri studni, snáď neumrieme smädom ? ! ?
Treba sa naučiť plakať
No i odohnať zlo...
A štastie znova prilákať
Nech nás vedie srkz peklo...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár