Jedného dňa malý medvedík vstal. Tešil sa že zažije krásny deň. Niečo sa však stalo. Jeho láska nakoniec nemohla ísť s ním von a preto bol smutný. Svoj smútok prejavoval ako hnev .Jeho kamaráti si robili o ňho starosti ale nechceli mu spôsobiť ešte väčšie trápenie preto ho nechali na pokoji .V takýchto prípadoch sa chodí malý medvedík prechádzať do tmavého lesa. Je tam vždy sám a premýšľa o veciach. Ako tak išiel, spomenul si na strom kde vyzeral jeho a jeho lásky meno .Prišiel k tomu stromu a so slzami v očiach si sadol pod strom. Tam moc chcel byť s tím koho miluje ale nebolo to možné. Niekto im v tom stále bránil. Bolo to ťažké. Malý medvedík i jeho láska boli smutný z toho že nemôžu byť spolu .Preto kuli plány ako utiecť niekam kde ich už nikto nerozdelí.Nevedeli však ako jeden druhému povedať čo ma ten druhý v pláne a preto sa stalo že malý medvedík išiel na misto kam stále chodievali a jeho láska išla práve ku tomu stromu . Bol to snaď osud ale znovu ich niečo rozdelilo. Už to bolo na nevydržanie a malý medvedík iba zúfalo blúdil po lese so slzamy v očiach.Volal meno svojej milovanej až kôli slzám nič nevidel a spadol na zem.Plakal,vzlykal.Nechcel aby ho tak niekdo videl ale niekto tam predsa len bol.Vzal malého medvedíka do náručia.Hojdal sa s ním pokým sa malý medvedík nepozrel kdo to je.Bola to ona.Jeho láska.Aj napriek tomu že bolo neskoro v noci a nevedela kde malý medvedík je čakala pri strome či nepríde.Malý medvedík sa stratil a podvedome aj napriek slzám utekal vyplakať sa k stromu.Tak sa stalo že sa našli.Mohli byť opäť spolu.Ale ako dlho to tak bude?A kedy ich niečo znova rozdelí?Myslím že to v tomto momente nie je dôležité.Hlavné je že sú tí dvaja šťastný.A tešia sa s prítomnosti jeden druhého.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár