Malý medvedík stratil svoju lásku.Jeden deň ho milovala a na druhý deň už nie.Malý medvedík sa z toho nevedel spametať.Nevedel zahnať bolesť.Vedel že ak ju zaženie tak bude musieť priznať že svoju lásku už nemiluje a to nemohol v žiadnom prípade spraviť!Malý medvedík celé dni smutne hladel cez okno.Plakal a nariekal.Stále dúfal že uvidí prichádzať svoju lásku k nemu.Nikdo však nechodil.Za malim medvedíkom chodievali iba jeho kamaráti.Chceli mu pomôcť ale malý medvedík chcel iba počuť od svojej lásky že ju to mrzí,že chce aby boli znova spolu.To sa však nestalo.Malý medvedík stále dúfa aj keď vie že to je marné.Iba to dúfanie ho udržuje v pomerne dobrom psychickom stave.Srdiečko ho síce stále bolí ale snaží sa usmievať.Aj keď je to ťažké najradšej by totiž plakal a plakal.Raz chcel ísť malý medvedík ku svojej láske.Už sa skoro zdvihol a višiel zo svojho domčeka ale čosi ho zastavilo.Asi to bolo pomyslenie a ťažkosť toho že ak ju uvidí tak sa rozplače.Malý medvedík by totiž rád zobral ešte naposledy ruku jeho lásky do ruky.Objal ju a poboskal.Naposledy od nej počul milujem ťa...Spolu s odchodom jeho lásky umrelo to šťastie v jeho srdci.

No malý medvedík to nechce vzdať, nemôže.Ak sa vzdá príde o to najcennejšie čo ešte vo svojom srdiečku uchováva ku svojej láske.To že ju miluje.Malý medvedík si uvedomuje že ako náhle stratil svoju lásku miluje ju ešte viac.Aj keď jeho láska chce ostať s medvedíkom kamarátka tak malý medvedík nevie či to dokáže.Každý pohlad na svoju lásku sa mu zabodáva hlbšie a hlbšie do praskliny v srdci.Srdiečko ho bolí stále viac a viac, no malý medvedík je silný a aj tak nechce vzdať svoje dúfanie.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár