Malý medvedík sa bál že keď bude milovať, ten koho miluje ho opustí.Raz sa to skoro stalo a v tedy si malý medvedík uvedomil že milovať neznamená iba sedieť a nehať sa híčkať ale že musí o svoju lásku neustále bojovať.Preto vždy keď je malý medvedík s osobou ktorú miluje užíva si a vždy keď ju musí opustiť je mu do plaču. Malý medvedík vždy večer sedí pri knížke a dufa že jeho láska na ňho myslí. Zaspáva s pocitom smútku pretože vie že svoju lásku dlho neuvidí.Ale pritom sa zobúdza s dúfaním že ju niekde uvidí. Okrem obrázku, spoločnej fotky ktorú má na stolíku v izbičke. Malý medvedík tak stále bojuje s pocitom smútku a šťastia. Dlho ,dlho premýšla ale nikdy nevie ako tento kolobeh ukončiť. Nevie ako docieliť aby bol s tým koho miluje a pritom mal aj trochu slobody na osobné veci. Najradšej by sa totiž všetkého vzdal a bol stále iba iba so svojou láskou.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár