a noc ešte tmavšiou bola.
Keď moje srdce iba preň,
prišla do môjho sveta smola.
Ja dúfam,čakám,verím.
Že ešte raz tie slová budem počuť.
Iba ticho so slzami v očiach sedím,
solné čiary na tváry začali mi schnúť.
Ten pocit úzkosti,
to pálenie očí.
Tak rýchlo a v krátkosi,
povedala si mi že to končí.
Tvoje zbohom,
môj nárek a plač.
Snáď aj slzak prešla tvojím okom,
Ja pítam sa nač.
Ty neodpovedáš,
nevieš ako.
Prečo mi už ruku nepodáš?
Trápim sa a načo?
Už vážne neviem čo ďalej robiť,
snáď môžem sa len modliť.
Iba veriť mi ostáva,že raz sa to zmení,
že prídeš a znova obímeš ma,
povieš "milujem ťa!"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár