___________________________________
Sedím,
Premýšľam.
Chce sa mi kričať,
Tak silne ťa obímať!
Chcem len lásku,
Viac než lampu vzácnu.
Menej než život v samote.
Tak žime spoli v jednote.
Sedím.
Pomali zaspávam.
Znova sama, ako vždy,
Ladové prelomily sa v mojom srdci kry.
Slza steká po tvári dolue.
Pred sebou vidím iba tmy plné more.
Kdo dokáže ma vyťiahnuť?
Si to snáď ty?
Nechcem viac než istutu.
Opustiť už tu strašnú samotu.
Viem a verím keď vrávíš:“Milujem ťa!“
Chcem a cítim keď poboskáš ma.
No vždy keď rozlúčiť sa máme.
A ja musím počkať do ďaľšieho dňa.
Viem že hovoriť je to márne.
Aj tak prosím počúvaj ma.
„V srdci si mi najväčšia láska môjho sveta.
Telo podmaní sa vždy tomu čo srdce vraví.
Viem,občas chovám sa ako malé dieťa.
Viem že už ťa to nebaví.
Moje neustále pišťanie a krik.
Je to môj obranný trik.
Prejaviť svoje émocie?
Nie je to tak ťažké.
Ale vždy strach dostanem keď povedať „Ľúbim ťa“mám,
Ano opakuješ mi to stále.
Báť sa nemusím.
Viem že je to pravé.
Preto vždy tak ľahko uverím.
Už nikdy ťa zo svojho srdca nepustím.
Pokím neuvidím tvoj úsmev žiariť.
Nikdy neprestanem žiarliť.
Žiarlim na všetko čo príde s tebou do styku.
Vždy keď pri teme nestojím.
V duši počujem márnosť toho výkriku.
Budem si stáť za svojím.
Už nikdy na teba nezabudnem.
Ty naučila si ma znova milovať.
Ticho ťa vždy navodzujem.
Iba silou myšlienky tvoj pohľad chcem vedieť si privolať.
Viacej už hovoriť ti nič viac nebudem musieť.
Postačí aj dotyk,či pohľad.
A už budem vedieť.
Čo robiť,ako sa správne usmiať.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár