Bolo pol dvanástej, keď sa za Vladom zatvorili vchodové dvere a ona si sadla do obývačky na gauč, vyčerpaná dnešným dňom. Opäť siahla po krabičke cigariet, v ktorej ležala už len posledná cigareta.
-Do piče!- zanadávala do tmavej, prázdnej izby, ktorú osvetlovalo len svetlo televízie.
Pomaly ju premáhal spánok a tak sa natiahla na gauči.
Zo sna ju prebudilo až naliehavé drnčanie zvončeka. Do piči, kto zase otravuje? Pomyslela si v duchu. Neochotne vstala z gauča a išla ku dverám.
-Kto je?-
-To som ja, Miro.-
-Mhm...-
Otvorila dvere.
-No čau mici.-
-Čo chceš?-
-Čo si taká milá?- povedal ironicky.
-Mám za sebou ťažký deň a...- pozrela sa na hodinky -iba sedem hodín spánku.-
-A koľko by si chcela?- zasmial sa.
-Veľmi veľa. Dáš si kávu?-
-No, ale rýchlo. Kedy má dojsť domov Števo?-
-Neviem, má mi zavolať keď bude vyrážať z Prahy. A potom ešte nejaké tri hodiny cesty. Takže to v pohode.-
-A načo tam vlastne bol?-
-Služobná cesta.-
-Aha.-
Keď sedeli v malej kuchyni jej trojizbového bytu a popíjali lacnú kávu zazvonil jej mobil.
Števo
-Prosím?-
-Ahoj láska, nezobudil som ťa?-
-Nie, nie, už som hore.-
-No idem ešte na raňajky a o takú pol hodinu vyrážame.-
-Okik zlatko. Už sa na teba teším.-
-Aj ja. Chýbaš mi.-
-Aj ty mne.-
-Dobre, tak papa. Ľúbim ťa a o také štyri hodiny sa vidíme láska.-
-Pá.-
Tú tú
Toľko klamstiev...
-Kto to bol?-
-Števo.-
-Ach bože.-
-Hm?-
-Ľúbiš ho?-
-Koho?-
-No Števa.-
-Nie...-
-Uhm.. A načo si s ním teda?-
-Kvôli deťom...-
-Ale veď už sú skoro dospelé.-
-Ja viem...-
-Tak potom prečo?-
-Žeby zvyk?-
-Asi... A ľúbiš niekoho iného?-
-Hmm.. Áno. Nie.. Neviem.-
-Takže áno.- zasmial sa.
-Mnooooo...- cítila som, ako som sa začervenala. Do piče Mišela! Správaš sa ako pubertiačka.
-Koho?-
-Nerieš.-
-Zákazník?-
-Uhm.-
-Už budem musieť ísť.-
-Dobre...-
-Maj sa.. A nemusíš mi dávať za včerajšok časť tých peňazí. Nechaj si všetko. Máš ako darček.-
-Ďakujem.-
-Čauko.-
-Čau.-
Zase buchli dvere. Zase zostala sama.
Mira mala celkom rada. Bol jediný jej priateľ, jediný človek, s ktorým sa dokázala dobre porozprávať.
Pustila sa do upratovania, aby keď dojde domov Števo bolo všetko ako má byť. Ako neznášala tento život. Neustála pretvárka. Musela sa tváriť ako milujúca manželka a matka. Svoje deti síce milovala, ale...
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
gaaragirl
26. 2.febuára 2009 16:15
vaaau dobré pokračovanie, idem na tretiu časť, som zvedavá
Napíš svoj komentár