Hudbu mala pustenú tak nahlas, že ani nepočula, že Števo už prišiel domov.
-Ahoj láska.-
-Áááá. Ty už si doma?? Ani som ťa nepočula. Vitaj.- povedal s núteným smiechom.
-Kde sú deti?-
-Hm.. No... Poslala som ich na týždeň k mame.-
-A to prečo?-
-Potrebovala som si trochu oddýchnuť.-
-Aha.-
Zavládlo medzi nimi ťaživé ticho.
-Musím ísť ešte niečo kúpiť do obchodu. Hneď som späť.- musela vypadnúť von. Už sa nevedela pretvarovať.
-No tak dobre. Zaveziem ťa?-
-Nie, nie oddýchni si. Ja sa potrebujem prejsť.-
Rýchlo sa prezliekla a bez slova odišla z bytu.

Mala by som zavolať Danke. Potrebujem sa s ňou porozprávať. Rukou siahla do vrecka džínsov.
-Do kelu!- zanadávala vduchu, lebo mobil si pravdepodobne nechala doma.
Išla teda do obchodu, nakúpila pár drobností, prešla sa po meste a s nechuťou sa vracala späť do bytu.

Keď však vošla do predsiene nikto nebol doma. Vydýchla si. Napustila si plnú vaňu horúcej vody a vzala si so sebou mobil.
-Čau Dani, nevyrušujem?-
-Ty nikdy.- zasmiala sa. Miša mala rada jej úprimný smiech.
-Čo ako sa darí?-
-Ále ide to...Hm...-
-Niečo nie je v poriadku však?-
-Mali by sme sa stretnúť.-
-Je to vážne?-
-Hm. Veď sama posúdiš.-
-Začínam sa báť.-
-Dojdi ku mne, som sama.-
-Dobre o dvadsať minút som tam.-
-Oki. Ahoj.-
-Pa.-
Tú tú

Hmmm.. Jančová, Jančová. Á.. Tu.
Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕn
-Miša?-
-Áno.-
Bźźźźźźźźź
Otvorila dvere, privolala si výťah a potom zaklopala na dvere Dankinho bytu.

-Vitaj.- Vo dverách stála Danka. Poznala ju prakticky od detstva, ale toto bola iná Danka. Nie tá, ktorú poznala predtým. Bola vychudnúta, veľké kruhy pod očami napuchnutými od plaču.
-Čo sa stalo?-
-Poď dovnútra.-

Sadli si na terasu. Obe s cigaretou v ruke.
-Tak čo?? Hovor!- nedočkavo vyhŕkla.
-Ja..ja..neviem..neviem ako ti to mám...no..hm..povedať.-
-Povedz mi to tak, ako to je.-
-Ja som tehotná.-
-A? Myslela som si, že po dieťati túžiš už dávno.- nechápala.
-No.. Ale to je trochu inak.-
-Kurva, čo sa stalo?-
Danka sa rozplakala.
-To dieťa nie je od Laca.-
-A..Keď nie s ním. Tak s kým?- Miša to nechápala. Vedela, že Danka miluje Laca. Teda aspoň milovala. Tak prečo ho podviedla? Boli spolu už od posledného roku na gymply.
-No to je ten problém.-
-Hovor!-
-So...Števom.-
Obe zostali ticho. Miša si to musela všetko urovnať v hlave. A Danka čakala na jej reakciu.
-Aha.-
-Prepáč.. ja..ja..-
-Psst. Vie o tom už Laco? Alebo... Števo?-
-Nie, viem o tom len ja a.. teraz už aj ty.-
-Aha.-
-Hneváš sa?-
-Nie...-
Teraz nechápala zase Danka.

Miši zavibroval vo vačku mobil.
Števo
-Prosím?-
-Kde si toľko láska?-
-Za chvíľu som doma.-
-Dobre. Ahoj.-
-Ahoj.-

-Števo?-
-Kto iný... Dani, už musím ísť. Potom sa ti ozvem.-
-Dobre. A prepáč.-
-To je v pohode. Maj sa.-
-Ahoj. A ozvi sa.-

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
gaaragirl  26. 2. 2009 16:18
heh hm no tak to je pekne zamotané
 fotka
kaira07  26. 2. 2009 16:49
ejha paci sa mi to
 fotka
gothic0girl  7. 4. 2009 17:33
please nabuduce to oznac kto hovori lebo s tochto som bola dost zmetena
Napíš svoj komentár