Nepoznala som radosť, šťastie, lásku ale ani slzy, plač a smútok.
Teraz si dávam otázku.
Bolo to šťastie, že som ťa stretla?
Alebo pozvánka do bezsenných nocí?
A či osud?
Alebo len klam???
Neviem... ani sa asi nedozviem.
Jedno však viem. Ľúbila som ťa, ľúbim ťa aj ťa ľúbiť budem! Navždy! Zostaneš v mojom srdci a nikdy nezabudnem.
Mohla by som ťa nenávidieť, ale ja to nedokážem, neviem. (Alebo nechcem??) Sklamal si ma. Opustil si. Nechal si ma samu stáť uprostred tohto sveta. Aj keď si sľuboval, že to nespráviš. Verila som ti. A dúfala som. Márne. Celá láska bola klamstvo. City, ktoré si hral. Bolí to.
Takže ľúbim ťa stále. Aj keď sa ti už nikdy nebudem vedieť pozrieť do očí bez bolesti. Nebudem ti už nikdy veriť, tak ako som ti verila.
Ale ja dávam druhú šancu. Dávam ju i keď ja som ju veľa krát nedostala.
Sklameš ma? Aj keď len v kamarátstve?
Mnoho ľudí mi povedalo, že by ti už nikdy na mojom mieste neodpustilo. Ale oni ťa nepoznajú a asi ani ja. Ale chcem.
My sme mali už dostatok času všetko si to premyslieť. Čo a ako. A čo ďalej??
Kamaráti.. Bolelo to a veľmi. Neviem či to dokážem. Ale aspoň niečo.
Ľúbim ťa... napriek všetkému...
----------------------Môj výlev. Veľmi si to netreba všímať.------------
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale krasne napisane...
a aj ked nevidem ... len tusim co sa stalo..
chapem ta x)